januárovému dňu vzťahujú, napr. Na Tri krále zima stále, resp. Trojkráľovú zimu vlk nezožerie. Obávaná trojkráľová zima patrí k vrcholom najstudenšieho ročného obdobia spolu s nebezpečnou tzv. fabiánskou zimou, ktorá prichádza okolo 20. januára. Naši dedovia si veľmi pozorne všímali pred sviatkom Troch kráľov vývoj počasia - signalizoval totiž aj prognózy budúcej úrody.

Hovorieva sa: Na Tri krále veľa hviezd, bude veľa zemiakov. Ale tiež: Ak je na Tri krále jasno, vydarí sa pšenica. Z jasnej noci pred 6. januárom sa dodnes tešia aj bačovia, lebo: Ak sa trblietajú v noci pred Troma kráľmi hviezdy, budú sa rodiť biele barany. Trojkráľový deň je pre všetkých ľudí oddávna aj spoľahlivým dôkazom, že obávané časy tmy a prehlbujúcej sa noci patria minulosti. Vraví o tom azda najpopulárnejšia pranostika: Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok ďalej, na Hromnice o hodinu viac. Stačí nazrieť do astronomickej ročenky a presvedčíme sa, že naši predkovia i bez týchto pomôcok zaznamenávali, že od decembrového termínu zimného slnovratu do sviatku Troch kráľov sa zo svetla dňa tešíme už o niekoľko minút dlhšie a stále ho pribúda. Platí však aj menej populárna pranostika Keď deň rastie, aj zimy pribúda.