nedarí a nedarí odstrániť. Veľký ekvivalent Pandorinej skrinky, ktorý skrýva nádej na lepší zajtrajšok (toto znie ako reklama na dôchodkovú poisťovňu). To je tá skrinka s kľúčom schovaným u zástupkyne, ktorá za priehľadným sklom ponúka papier so slovami: Žiaľ, dnes u nás nevyučujú títo profesori (niektorých z nás to fáááááákt mrzí...:) + samozrejme suplovanie, v lepšom prípad ono čarovné: odpadlo. Jedince citlivé na pozitívne zmeny upadajú do "bezseba", v extrémnych prípadoch podávame umelé dýchanie, ale ten normálny priemer sa uspokojí s dostatočne hlasným: "YES!" a olympijským šprintom s cieľom oznámiť to ostatným.
Tá je najobľúbenejším kusom školského eráru a asi ako jediná bola uchránená v zmysle školského poriadku - nepoškodíš zariadenie školské (jedinečnééééé). A keďže nepredpokladám, že by bol tým tajomným ochrancom čarodejník z krajiny Oz, bude to asi tým, že je nenahraditeľná. Opýtala som sa teda niekoľkých vyvolených, čo si o nej myslia, ako na nich pôsobí dych histórie.
"Milujem ju. Môj najobľúbenejší kus nábytku. Keby som mohla tak ju ukradnem a budem sa o ňu doma starať, hýčkať ju, aby plodila ďalšie a ďalšie odpadnuté hodiny."
"Čoooo? O čom hovoríš? Inak si OK? (jeeeej, zase mám raz lepšiu reputáciu - pozn. red) Hm, nie nič so mnou nerobí, veď je to dačo také ako výkladná skriňa a nad tou sa tiež nijako nevzrušujem."
"Dych histórie? Mala by si dlhšie spávať, lebo začínaš mať divné nápady... Nie fakt, ani si neviem predstaviť, že by tu nebola, je to niečo ako rituál. Vstanem, umyjem sa, oblečiem sa, dám si prvý ranný čajík, zdravotnú cigaretku, prídem do školy, pozriem sa
o čo dnes prídem."
"Stále k nej behám, cez každú prestávku, dokonca aj viackrát cez veľkú, či niečo nepribudlo, aj keď viem, že za tých 5 minút, čo som bola preč, sa tam ťažko mohlo niečo zmeniť." (niekto spaľuje kalórie na telesnej, niekto takto - pozn. red.)
Pre mňa je to ako niečo osobné, niečo priateľské v tej škole, niečo, čo poteší, aj keď je celý deň nie práve skvelý... Niečo na spôsob psychoterapeuta a neviem ani nechcem si predstaviť, že by nebola.
Autor: Miša Telepovská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
