z jedného pokolenia na druhé. Avšak podrobná história tejto komunity nie je celkom známa. V súčasnosti rôzne nadácie a združenia organizujú prednášky o rómskej histórii. Áno, je to potrebné, ale položme si otázku, pre akú vekovú kategóriu?

Mal som tú česť, aj keď len na krátky čas, navštíviť jednu z takýchto prednášok. Sedeli tam dedovia, ktorí preskákali v živote toho už dosť. Počas prestávky sme sa pozhovárali. Jednému z účastníkov som položil otázku: "Vy neviete, ako žili váš otec a starý otec?" On sa pozrel na mňa smutným pohľadom a odpovedal: "Čo by som nepoznal, o mojom otcovi a dedovi viem viac ako o sebe samom." To potvrdili viacerí z nich. Opýtal sa ich tiež na problémy v obci. Pri počúvaní mi behal mráz po chrbte. "Bývame v takej oblasti, ktorá ohrozuje náš život. Naše príbytky sa môžu kedykoľvek prepadnúť pod zem," povedal starší pán. Vtedy som si uvedomil, že títo Romáci sedia na takýchto seminároch úplné zbytočne. Oni potrebujú hľadať riešenia konkrétnych problémov a nie počúvať o tom, odkiaľ prišli. Oni potrebujú dostať svoje rodiny do bezpečia.

To bol jeden zo sto príkladov, ako sa rieši rómska problematika na Slovensku. Pravé potreby sú odhodené na bok a tie vedľajšie sú podsúvané nahor. Iste každý vie prečo. Ak sa však organizujú takéto semináre, tak by sa určite mali konať v základných školách. Deti by mali poznať svoje korene, tradície a predovšetkým kultúru. Deti to potrebujú viac ako pokročilá generácia.

Autor: map

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.