štyristodvadsať obyvateľov a problémov viac ako dosť. „V obci máme vybudovanú pomerne dobrú infraštruktúru. Plynom vykuruje len časť obce, ale vodovod majú v každom dome," hrdo hovorí starosta obce Peter Opuda.
I v čertižnianskom prípade platí pravidlo o pokrievke, pod ktorú nevidno. „Zdroj vody a rozvodný systém má obec vo vlastníctve od prvého júla 1999. Zabezpečili sme aj náhradný zdroj vody, ale ukázali sa problémy s potrubím. To, ktoré je v zemi, končí svoju životnosť a na jeho výmenu potrebujeme peniaze, ktoré nemáme. Vodárne a kanalizácie sa od nás dištancujú, pretože celý systém patrí obci. Na výmenu potrubia potrebujeme šesť miliónov korún, v opačnom prípade hrozí, že voda do obce nepotečie. Rozvádza sa samospádom, tlak sa stráca v poškodenom potrubí a nestačí vytlačiť vodu do domov," približuje problém starosta.
Medzitým obec vybudovala úpravňu vody. Podobná situácia je aj s plynom. Plynofikáciu obce ukončili v roku 1996. V tom čase niektorí občania nemali prostriedky alebo nedocenili vtedajšiu šancu na zhotovenie plynovej prípojky do domov. Časť obce preto nevyužila núkajúcu sa šancu využívať tento zdroj tepla. Možno ich odradilo to, že vykurovacie obdobie v tejto časti Zemplína trvá dvesto dní v roku, ale ďalšie roky ich z takéhoto spôsobu myslenia vyviedli. To sa odrazilo na ich požiadavkách.
„Dnes už mnohí z nich prípojky žiadajú, ale situácia sa zmenila. Správu rozvodov plynu prebral SPP a aj cenové relácie sú dnes neporovnateľne vyššie ako to bolo pred šiestimi rokmi," s výčitkou spomína Peter Opuda. V Čertižnom je posledná autobusová zastávka humenskej SAD-ky. „Necítime sa sami. Sú tu pracovití ľudia a keď sa pominie tohtoročná mimoriadne tuhá zima, budeme žiť svoj život naďalej. Hrdo, bez pocitu odstrkávania. Takí sme boli stále," dodáva na záver čertižniansky starosta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
