náhodička, ale ešte nie úplná; toho istého 1.januára 2002 vstúpil na Slovensku do platnosti zákon o verejnom ochrancovi práv, tzv. ombudsmanovi.
Inštitúcia, ktorú parlament zákonom schválil začiatkom decembra, by mala chrániť občanov pred zlovôľou, šikanou, pomalosťou a pod. orgánov štátu. Veľmi zjednodušene - úlohou ombudsmana je zakročiť v prípadoch porušenia práv úradmi verejnej správy v situáciách, ked sa občan nemôže (nestíha) obrátiť na inú nezávislú inštanciu. To vyplýva z definície a tak je to (údajne) v asi 50 demokratických krajinách sveta, podľa vzoru ktorých sme si ho vytvorili.
Dlhé mesiace pred schválením zákona prebiehala diskusia o kompetenciách úradu. Niektorí chceli ombudsmana "silného", s právomocami takrečeno exekutívnymi, iní "slabého". Konečnú podobu si netrúfame hodnotiť, vieme však inú vec: Ak nebude slovenský ombudsman slabý právomocami, tak bude slabý ľudsky...
Po Novom roku sa kauza totiž preklápa do - na Slovensku vždy - najzásadnejšej otázky: Kto bude prvým ombudsmanom, teda ďalším šťastlivcom s garantovaným štátnym platom? Zoznam záujemcov nie je síce zďaleka kompletný, zo zverejnených mien sa ale dá dedukovať, že navrhovatelia sa trochu, či aj viac, míňajú s obsahom a étosom inštitúcie ombudsmana.
Napríklad, spoločná nominácia KOZ a SDĽ je skoro na zvracanie. Odborársky funkcionár Igor Lenský je totiž exemplár stojaci na samom ľavom krídle už i tak poriadne ľavých odborov. Ombudsmanom nemôže byť, po prvé, radikál politicky vyhrotený skoro do extrému. A, po druhé, ani človek verejne schvaľujúci porušovanie zákonov, čoho sa dopúšťal Lenský v súvislosti s obchádzaním ohlasovacej povinnosti niektorých demonštrácií.
O čosi menej, ale tiež je "mimo misu" i nominácia sudkyne Dubovcovej. Návrh asociácie sudkýň SR, podporovaný DS a SDKÚ, má jednu vadu: Ombudsman je advokát občanov, vždy v zápase s orgánom verejnej moci; je teda veľmi sporné, či by ombudsmanom mal byť niekto celoživotne profesne zviazaný napríklad s justíciou, teda represívnym aparátom verejnej moci. To nie je nič osobného proti pani D., ktorej pôsobenie ako predsedkyne OS v B. Bystrici sa hodnotí mimoriadne pozitívne.
Z podobnej úvahy je málo vhodný aj kandidát KDH Martin Lauko; ten je zase prokurátor. Je naozaj náročné si predstaviť, ako sa niekto s takýmto celoživotným zameraním zrazu prevtelí do polohy celkom protikladnej.
O Ladislavovi Ťažkom (Matica slovenská), Jurajovi Švecovi (navrhuje sám seba) či Tiborovi Loranovi (rómsky parlament), ktorí sú ďalší známi ašpiranti, ťažko čosi vážneho napísať. Hoci ombudsman-Róm by iste zabodoval aspoň v Bruseli. Bohužiaľ, všetci títo, ešte väčšmi ako vyššie uvedení, postrádajú základnú kvalifikačnú výbavu na tento post: Vysokú spoločenskú autoritu, nadobudnutú svojím doterajším pôsobením v oblasti ľudských práv. Pretože práve toto je elementárnou kvalifikáciou na kvalitný výkon funkcie verejného ochrancu práv.
Ak vezmeme iba trochu prísnejšie kritériá, na Slovensku dnes žije jediný človek, ktorého profesné zameranie, autorita a renomé sú dobrým odporučením na tento post. Volá sa Miroslav Kusý a vzhľadom na neviditeľnosť konkurencie sa skoro žiada povedať, že post ombudsmana preň priam vymysleli. Popri fakte, že sa ľudským právam systematicky a na primeranej úrovni venuje, najvyšším a neprekonateľným argumentom pre tohto pána je, že je jediným občanom Slovenskej republiky, ktorý pred 25 rokmi podpísal Chartu °77. (Tatarka zomrel, Mlynárik je občan ČR). A Charta bola pred 25 rokmi skoro presne o tom, o čom by mal byť dnes ombudsman: Vyzývala vtedajšiu vládu, aby dodržiavala vlastné zákony a medzinárodné záväzky, ktoré sama podpísala.
Disident a neskôr aj väzeň režimu Kusý by bol navyše ako ústavný činiteľ vynikajúcim kontrapunktom Schustera. Totiž: Ak už musíme mať v ústavných funkciách od počiatku štátu samých komunistov (jediná výnimka Dzurinda), Kusý by bol prelomový aspoň v tom, že je prvý, ktorý sa úprimne za svoju minulosť hanbí a verejne si omyl dokáže priznať. To je samo osebe taký bonus, že na mieste ombudsmana by bol svojím spôsobom príťažlivejší ako "čistý" nekomunista.
Miroslav Kusý ale ombudsmanom nebude, kandidatúru už odmietol. Dosť veľká škoda aj preto, lebo ako poradca Dzurindu si na staré kolená iba vyrába novú hanbu a hrozí mu, že z verejného života odíde ako morózny, agresívny a neznášanlivý starec. Ombudsman by pritom bol ideálny, teda skutočne "silný"; verejného ochrancu práv, ktorý by sa kvalifikoval podpisom Charty °77, už mať veru nikdy nebudeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
