vlastností. Chemickou konzerváciou je napríklad možné výrazne predĺžiť trvanlivosť potravín. Najviac chemických látok sa však využíva na zlepšenie chuti, vône a výzoru potravín na to sú hlavne zvýrazňovače chuti a potravinové farbivá.

Bohužiaľ, nie všetky tieto chemikálie sú pre človeka neškodné. Preto už v 70. rokoch rozdelila Európska hospodárska spoločnosť tieto prídavné látky do skupín a jedovaté zakázala používať. Okrem toho je výrobca povinný napísať na obal výrobku všetky prídavné látky, ktoré sa v ňom nachádzajú. Keďže sú však názvy týchto prídavných látok sčasti veľmi dlhé (napr. "metylester kyseliny parahydroxybenzoovej"), bol na tento účel každej prídavnej látke priradený poznávací kód. Tento kód pozostáva z písmena "E" a trojmiestneho čísla. Podľa tohto čísla sú prídavné látky rozdelené do skupín.

Toto rozdelenie je akceptované a dodržiavané veľkým množstvom krajín vrátane EÚ. Na Slovensku je síce tiež uzákonená povinnosť uviesť všetky chemické prísady vo výrobku, ale máloktorí výrobcovia ju dodržiavajú. Týmto je pre spotrebiteľa u nás často nemožné kontrolovať obsah toho, čo konzumuje. Zároveň konzumenti nie sú informovaní, čo znamenajú kódy týchto potravín. Pri mnohých chemikáliách si odborníci nie sú istí, čo sa týka ich účinku. Napriek zákazu používania jedovatých látok sa nájdu aj v zatriedených také, ktoré majú negatívny vplyv na ľudský organizmus. Tieto látky môžu spôsobovať rôzne zdravotné potiaže, dokonca môžu byť aj karcinogénne.

Ďalší problém predstavuje kombinovanie chemikálií v jednom produkte: vieme určiť, aký vplyv majú jednotlivé chemikálie na človeka, ale nevieme predpovedať, aký účinok budú mať viaceré látky použité naraz. Okrem toho nie je možné určiť vplyv týchto látok, keď sú konzumované počas dlhšieho obdobia.