keď zadarmo, stále strážia svojho chlebodarcu. Majiteľ Tatravagonu s.r.o., s ktorým majú uzatvorené pracovné zmluvy sa cíti podvedený a zodpovednosť presúva na svojho, pred časom ešte partnera. Zástupca Strojární LS sa utápa v sebaľútosti, že nedokázal firmu udržať. A stoosemdesiat ľudí si medzi sebou prehadzujú ako horúci zemiak.
Pravdaže, veď sú tu odbory. No odborárski lídri už ako obyčajne prišli po funuse. Dovolávajú sa spravodlivosti, v momente, kedy už na nikoho víťazstvo nečaká. Zvolávajú tlačovú besedu, spoliehajúc sa, že novinári niečo vyriešia. Vyhovárajú sa, že majitelia a konatelia oboch zúčastnených podnikateľských subjektov sa s nimi nemajú záujem stretnúť. O prichádzajúcej katastrofe pritom vedeli už v novembri minulého roku.
Načo sa vôbec vzrušovať. Veď do stratena niekto uhral kauzu liehovar White lady v Levoči i Kovohuty Krompachy. Prečo by práve za takmer štyridsaťročnú firmu mal dnes niekto niesť zodpovednosť?
Žijeme si svoje obyčajné životy a na každom kroku cítime, že sme len bezvýznamnými figúrkami. Vždy sa nájde niekto, kto kruto profituje z nášho nešťastia. Sme len kruhmi, ktorými vo voľbách označujeme našich favoritov. Vtedy sme, hoci bez tváre, dôležití. Možno by stoosemdesiat Levočanov a ich rodín malo viac šťastia, keby boli za dverami voľby. Možno by sa našiel niekto, bažiaci po hlasoch, preoblečený za záchrancu na bielom koni, ktorí by sa túto situáciu pokúsil vyriešiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
