výstavu v galérii zaobstaral domáci jubilant Edmund Capák, v múzeu bola umiestnená prvá expozícia zo zapožičaných zbierok Krajského múzea v Prešove venovaná dejinám hradu Šariš. Jej autorkou je odborná pracovníčka múzea PhDr. Božena Tomášová.
"Výstava je tematicky orientovaná na prezentáciu výsledkov dlhoročného archeologického výskumu hradného komplexu a blízkeho okolia. Požiadavka na jej realizáciu vzišla z iniciatívy primátora Róberta Orosa a Komunitnej nadácie Veľký Šariš," povedala nám B. Tomášová.
Spomínaný výskum, z ktorého pochádza väčšina vystavených exponátov, realizovali v rokoch 1972 až 1981 archeológovia pod vedením docenta Michala Slivku.
"Samotné územie mesta Veľký Šariš, rozložené na terasách rieky Torysa, respektíve na území Kanaša, parí medzi výnimočné archeologické lokality. Zo starších prieskumov a zberov sú známe nálezy datované až do obdobia paleolitu (35 tisíc rokov pred našim letopočtom) a kontinuita osídlenia je známa takmer zo všetkých období praveku," upresnila archeologička Tomášová a pokračovala: "Kužeľovitý kopec nad mestom priťahoval pozornosť usadlíkov už v mladšej dobe kamennej (500 r. pred n. l.). Je viac ako pravdepodobné, že v dobe bronzovej (1000 r. pred n. l.), respektíve v mladšej dobe rímskej (3. až 4. storočie n. l.) ho jeho dominantné postavenie predurčilo k výstavbe hradiska. To bolo neskôr útočiskom pre obyvateľov osád nachádzajúcich sa v údolí rieky Torysa."
Prešovskí archeológovia pod Tomášovej vedením preskúmali uvedené lokality - situované na území dnešného mesta Veľký Šariš a obcí Medzany a Ostrovany - pričom sa potvrdilo, že v minulosti išlo o osady s veľkým počtom sídliskových a výrobných objektov. "O dejinách Šarišského hradu, jeho výsadnom postavení ako sídla župy, vrcholoch a pádoch sa toho dosť popísalo, bolo vypracovaných mnoho koncepcií na jeho záchranu, či konzerváciu, na konci však zostalo iba pri už spomínanom archeologickom výskume, ktorý mal rekonštrukcii predchádzať," dodala Božena Tomášová.
Mimochodom, prvým známym šarišským županom, ktorý sídlil na hradnom vrchu, bol koncom 12. storočia Petur (latinsky Peter), čo dokazujú archívne pramene z roku 1217.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
