integračnej budúcnosti Slovenska.
Že nám tento motív bude vnútený a nebude úniku, pripomenuli začiatkom týždňa dvaja najvýznamnejší členovia bratislavského diplomatického zboru. Veľvyslanci USA a Veľkej Británie predniesli svoje novoročné vinše.
"Zloženie budúcej vlády ovplyvní, či pozvánku do NATO dostanete, alebo nie. V roku 1998 ste mali vládu, ktorá mala iné hodnoty ako aliancia. Ak sa situácia zopakuje, opäť nebudete pozvaní", povedal v rozhovore pre Pravdu Ronald Weiser. A nasledoval Damian Roderic Todd: "Budeme monitorovať, aká vláda bude na Slovensku po voľbách". Bude dôležitá, podľa neho, pre vstup SR do EÚ i NATO.
Tento typ "poradenstva" isteže nie je žiadnou novinkou. (Prekvapiť dokázala azda jednoznačnosť, s akou formuloval Weiser.) V miere vyššej ako únosnej toto počúvame zhruba od mája, keď šéf NATO Robertson vyhlásil pre Domino Fórum pravý opak - že "výsledok volieb rozširovanie NATO neovplyvní". S týmto názorom však zostal nielenže osamotený, ale spustil kontralavínu; odvtedy nás už desiatky svetových i európskych lídrov upozorňovalo na dôležitosť volieb a voľby takej politickej garnitúry, ktorá bude v súlade s princípmi a hodnotami NATO a EÚ. Napokon, v novembri zmenil mienku aj sám Roberston... A teraz toto.
Je absolútne nezvyklé, aby veľvyslanci takýmto spôsobom kádrovali politiku v hostiteľskej krajine a predvídali následky volieb. Diplomatický bontón nedovolí preferovať jednu reprezentáciu na úkor inej. A najmä sú takéto intervencie aj ponižujúce a urážlivé. Nech sú Weiser a Todd hocikým, a nech sú USA a Británia tie najsympatickejšie demokracie - akože aj sú - ide o aroganciu. I napriek dobrej výhovorke, že oni nám nič nevnucujú, ale ani "Slovensko nemôže ovplyvniť ľudí NATO, aby mysleli určitým spôsobom. Každý má svoje možnosti výberu."
Je to kampaň, vidí aj slepý. Ale pozor: Weiser a Todd zastávajú také posty, že je nemysliteľné, aby hovorili veci, ktoré nie sú v súlade s líniou ich vlastných centrál. A čo je ešte podstatnejšie - oni by predsa mohli aj spokojne mlčať, čo veľvyslanci aj najčastejšie robia (zvlášť v chúlostivých kauzách). Obaja teda boli dokonca inštruovaní, že sa môžu (majú??) vyjadrovať. A to je veľmi vážny signál.
Veru, bez ohľadu na to, čo si o takýchto spôsoboch myslíme. Je nepriestreľný fakt, že Vladimír Mečiar stratil dôveru Západu a nemá šancu získať ju späť. I navzdory metamorfózam posledných dvoch rokov. A je takisto skutočnosťou, že keby sa reprízovala sága rokov 1994-98, Slovensko by vnieslo dovnútra integračných zoskupení problémy, ktoré oni naozaj nepotrebujú a majú právo sa ich vyvarovať. Toto je legitímne stanovisko, na ktorom forma komunikácie nič nemení ani neuberá. Kampaň-nekampaň, odkaz naozaj znie, že pokiaľ chceme do NATO a EÚ, nemali by sme podstupovať riziko, že sa tam nedostaneme.
Situácia však nie je na takéto posolstvá vhodná. Po prvé preto, lebo výstrahy pred "návratom osobností minulosti" a pod. nepadajú na úrodnú pôdu. A je jedno, či iba z dôvodu, že sú urážlivé a arogantné, alebo je navyše v hre i podozrenie, že skutočným cieľom sú iba lepšie výsledky strán súčasnej koalície. Jednoducho od momentu, čo beží táto téma, HZDS sa neoslabuje, ba v preferenciách ešte nepatrne aj rastie. Ak už teda nie je strašenie Mečiarom a HZDS rovno kontraproduktívne, tak je minimálne neúčinné.
Po druhé, NATO a EÚ majú iste plné právo si vybrať, koho do klubu vezmú a komu ukážu dvere. Teóriu o dôveryhodných a nedôveryhodných garnitúrach však ťažko kompromitovali napríklad nedávne parlamentné voľby v Poľsku. Kto je trochu zbehlý v novej politickej mape severných susedov, musí proste uznať, že slovenská politická krajina, s Mečiarom vrátane, nie je ako celok o nič nedôveryhodnejšia. Ani perspektívne; pomer pro- a antieurópskych síl nemôže na Slovensku, ani pri tom najhoršom výsledku volieb, vyzerať tak odstrašujúco, ako dnes v poľskom Sejme. Napriek tomu vo Varšave, ktorá sa do EÚ tiež ponáhľa, nikto lekcie nerozdáva. Ani v Budapešti, kde presne štyri mesiace pred voľbami neexistuje väčšia politická téma, než to, že či vládnuci Fidesz urobí alebo neurobí povolebnú koalíciu s ultranacionalistami zo strany MIÉP.
Vztýčené palce USA a Británie musíme, bohužiaľ, brať vážne. Diškurz o povolebných bubákoch je ale k Slovensku neférový a navyše aj neefektívny. To je však už námet nie pre Weisera a Todda, ale tých, ktorí ich z Bratislavy huckajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
