sveta. V hre boli viacerí kandidáti, avšak s nástrahami ostrovného počasia sa z kvarteta ašpirantov na titul najlepšie vysporiadal domáci pretekár Richard Burns so spolujazdcom Robertom Reidom. Fín Tomi Mäkinen, Španiel Carlos Sainz i Angličan Colin McRae odstúpili a Burnsovi stačilo na celkové prvenstvo skončiť v absolútnom poradí na treťom mieste. Po taktickej jazde sa mu to aj podarilo a po predvlaňajšom titule vicemajstra tentoraz dosiahol métu najvyššiu. V doterajšej histórii majstrovstiev sveta je to Richard Burns v poradí len druhým Angličanom, ktorý sa môže pýšiť titulom majstra sveta v rely. Pred šiestimi rokmi sa to podarilo Colinovi McRaeovi.
"Ani neviem, kedy som po prvý raz vôbec uvažoval, že sa môžem stať majstrom sveta. Začiatkom mojej pretekárskej kariéry som nemal žiadny konkrétny cieľ, pretože som strašne rád jazdil. Nemal som plány, ani čiastkové úspechy, ktoré by som mal v istom časovom horizonte dosiahnuť," hovorí úradujúci majster sveta R. Burns.
Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu, čo platí aj v prípade tohto anglického pretekára, ktorý 17. januára oslávi 31. narodeniny. K automobilovému športu ho nepriviedol nikto iný ako otec Alex, bývalý pretekár rely. Už v ôsmich rokoch si vyskúšal pohľad na cestu spoza volantu osobného auta, v pätnástich ho zapísal do prestížnej jazdeckej školy Welsch Rally Driving, kde mohol ďalej rozvíjať svoj talent. O dva roky neskôr ukázal svoje jazdecké umenie na jednej z waleských regionálnych súťaží. V rely debutoval v roku 1988 a v nasledujúcom jeho výkony i výsledky padli do oka zapáleného priaznivca rely Davida Williamsa. V neskorších rokoch bol jeho poradcom a osobným priateľom. Talentovaného pretekára posadil do Pegeotu 205 a zapísal ho do národného pohára 205 GTi pre začínajúcich jazdcov. Pre Richarda to bola veľká výzva a hodenú rukavicu zodvihol. Rázne išiel za svojim cieľom, niekoľko podujatí sa stalo jeho korisťou ako aj celkové prvenstvo v národnom pohári. Do kolotoča svetovej rely vstúpil v roku 1990 a na svojom konte má desať víťazstiev, z ktorých jedno získal vlani na Novom Zélande. Tieto body sa ukázali ako rozhodujúce v konečnom hodnotení, ku ktorým pridával ďalšie za druhé či tretie priečky. Tak ako som naznačil v titulku, spoľahlivosť Burnsovho Subaru bola sprievodným znakom jeho cesty za priemiérovým titulom majstra sveta.
"Bola to pre divákov i samotných jazdcov divná sezóna. Spoločne s Robertom sme získali majstrovský titul len so 44 bodmi. Pred začiatkom sezóny som neveril, že môže niekto vyhrať s menej ako šesťdesiatimi bodmi, lebo som vychádzal z veľmi vyrovnaného štartovného poľa. Napriek tomu však jazdci, od ktorých sa očakával hlavný atak na prvenstvo, sa dopúšťali chýb. Tie sme na začiatku sezóny urobili aj my, no vydržali sme, hoci sme vedeli, že nie je možné súťaž vyhrať. Za daných okolností sme si uvedomili, že je lepšie preteky dokončiť aj na nižších priečkach. Po rely Safari som sa domnieval, že všetky šance na dobré umiestnenie sú preč. Body sme strácali a súťaží ubúdalo. V kútiku duše však tlela iskierka nádeje, a tú som nechcel úplne zahasiť," vyznáva svoje pocity anglický kráľ rely Richard.
Po dvoch sezónach v kokpite Pegeota si Burns vyskúšal Subaru v skupine N, s ktorým mal pôvodne jazdiť Williams. Tento prezieravý krok skúseného Davida priniesol ďalší úspech Richardovi, keď vyhral seriál Mintex National. Záujem o jeho služby prejavil továrenský tým Subaru po tom, čo Burns dosiahol dobré výsledky s rovnakým automobilom v skupine A. Získal profesionálnu zmluvu i účasť na kompletnom seriáli Ázijsko-pacifickom šampionátu a stal sa tímovým kolegom Alistera McRae. Po niekoľkých rokoch pôsobenia v Subaru odišiel do Mitsubishi Ralliart. Podobne ako v Subaru aj na Mitsubishi skončil na rely Safari druhý. Výraznejšie sa automobilom s tromi diamantmi presadil v treťom roku pôsobenia v Ralliarte, keď v absolútnom podarí MS skončil na šiestom mieste a zvíťazil v Arfike a Veľkej Británii. V roku 1998 bol jeho tímovým kolegom Fín Tomi Mäkinen. Burnsove kroky v roku 1999 opäť viedli do Subaru, kde s Imprezou WRC absolvoval úspešnú sezónu a stal sa po prvý raz vicemajstrom sveta. Dokázal zvíťaziť na troch podujatiach v Grécku, Austrálii a domácom Anglicku. Podobne si počínal aj v roku 2000, keď bol dokonca na čele priebežného poradia a pred posledným podujatím bol veľmi blízko titulu. Hoci vyhral britskú rely, ktorá bola deviatou v jeho kariére, nebolo mu to nič platné. Jeho konkurent Fin Marcus Gronholm nesmel bodovať, čo sa nestalo, a tak premiérový titul mu uletel medzi prstami. Bol z toho veľmi sklamaný, no všetko si vynahradil v uplynulom roku. Len obďaleč sledoval súboj o majstra, aby nakoniec zaútočil a do tretice už konečne získal vytúžený premiérový vavrín šampióna.
"Prvé tri eresky na poslednom podujatí boli pre nás najväčšou výzvou. Sprevádzalo ich množstvo falšov a cítili sme obrovský tlak, aby sme podali dobrý výkon na náročných tratiach. Išli sme v nich tak, ako sme si naplánovali. Snažili sme sa šliapať Colinovi na chrbát, veď patril medzi najväčších kandidátov na titul. Všetci sme boli vzrušení a plní očakávania, no škoda, že súboje z prvých troch rýchlostných skúšok už nepokračovali až do nedele. V uplynulom roku som nejazdil mimoriadne dobre. Domnievam sa, že v druhej polovici roku 1999 a v prvej roku 2000 som jazdil oveľa lepšie. Nemal som taký pocit sebaistoty ako vtedy. Na začiatku sezóny sme mali s autom viacero problémov, ale tie nemali na mňa vplyv. Tieto problémy neovplyvnia spôsob jazdy. Ak nedôjdete pre technickú poruchu auta, nie je to zlyhanie jazdca, ale ak sa stane niečo také, ako nám v San Reme, to je už iná káva," hovorí Richard Burns.
Ešte pred skončením sezóny avizoval odchod z týmu Subaru, avšak zisk titulu mu poriadne skomplikoval prestup do francúzskeho Peugeotu. V zmluve sa hovorilo, že ak získa majstrovský titul, má Subaru na Angličana prednostné právo. Nakoniec sa to všetko vyriešilo a v nadchádzajúcej sezóne, ktorá odštartuje na budúci týždeň, bude hájiť farby Pegeotu čerstvý majster sveta. "Očakávam veľké súboje s Grönholmom, Ronveperom i Panizzim, no súpermi budú aj ostatní jazdci, na čele s Mäkinenom. Budem sa snažiť udržať pre značku najvyššie pozície. Neviem povedať ako sa mi bude dariť. Je to veľká výzva štartovať s číslom jeden v novom tíme. Bude to ťažké, veď s peugeotom som nejazdil a neviem povedať, ako sa bude od Subaru líšiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
