je isté množstvo telesne i mentálne postihnutých detí i dospelých, je medzi nimi len deväť s Downovým syndrómom. "V porovnaní s inými okresmi je to dosť malý počet. Inde je to aj trikrát viac. Napriek tomu považujeme za dobré nadviazať spoluprácu so zainteresovanými rodičmi, rozbehnúť spoločné aktivity a pripravovať v našom regióne stretnutia pre deti s týmto postihnutím z celého Slovenska," povedala jedna zo zakladateliek Klubu Alena Hricová.
Osem rokov je nezamestnaná, predtým pracovala ako učiteľka v materskej škole. Má 14-ročného syna Lukáša. Hoci ide o miernejšiu formu postihnutia, diagnóza Downov syndróm je jasná. "Lukáš potrebuje kontakt s ľuďmi. Je šikovný, s manželom sme sa mu vždy plnohodnotne venovali," skonštatovala A. Hricová.
Syna sa jej v minulosti nedarilo umiestniť do predškolského zariadenia, pretože na to neboli podmienky. Nakoniec to na jeden rok vyšlo. "Každé postihnuté dieťa sa počíta za tri zdravé. Môže mať odklad školskej dochádzky, ale pokiaľ vyšetrenia preukážu, že je zaškoliteľné, treba za tým ísť. Nie je to vždy jednoduché, pretože podmienky na integráciu nemajú vytvorené všetky školy," poznamenala A. Hricová.
Jej Lukáš vo veku, kedy iné deti rozprávajú a robia prvé kroky, nechodil a nekomunikoval. "Po piatich rokoch čakania to prišlo. V jeden deň začal naraz chodiť aj rozprávať. Dnes má za sebou šesť operácii kvôli posilneniu pohybového aparátu. Som vďačná každému, kto mu kedy venoval pozornosť," podotkla A. Hricová.
Lukáš absolvuje dvakrát do týždňa po jednej vyučovacej hodine v Špeciálnej základnej škole v Rožňave. Naposledy ho učiteľka ohodnotila šiestimi jednotkami. Jeho rodičom záleží na tom, aby neustále napredoval. Podobné ambície majú aj rodičia Downovým syndrómom postihnutej 7-ročnej Ivanky Kašaiovej z Nižnej Slanej. V mieste bydliska navštevuje dopoludnia materskú školu, pohybuje sa medzi zdravými deťmi. "Vidím na nej, že jej to veľmi pomáha," povedala jej matka Dana Kašaiovej. Rovnako ako A. Hricová aj ona môže potvrdiť, že starostlivosť o postihnuté dieťa stojí nielen energiu, ale aj financie.
"Založením Klubu Downovho syndrómu Gemer chceme rozbehnúť aktívnu činnosť v okrese a zlepšiť tak situáciu svojich postihnutých detí. Niektorí rodičia sa možno ani nechcú stretnúť, ale výmena skúseností pomáha. Na prvé stretnutie Klubu neprišli všetci, verím, že sa to zlepší," vyjadrila svoje očakávanie A. Hricová.
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
