či neplatnosti transakcie, je svetielkom nádeje, že sme sa ešte nestali africkou džamahírijou, kde neplatia pravidlá a politici kradnú za bieleho dňa.
ÚFT teda patrí uznanie, zatiaľ však len za prvý krok (polkrok). Na strane druhej totiž zaráža, že formulácie o "manipulácii kurzov", "poškodení tretích osôb", či "získaní neprimeraného zisku" neboli už dostatočným zdôvodnením pre ÚFT na "vydanie rozhodnutia vo veci samej", čiže na definitívny verdikt o neplatnosti celej transakcie. Na záverečné, resp. oficiálne jasno si teda musíme počkať do 30 dní. Zatiaľ je to všetko iba - podľa ÚFT - "dôvodné podozrenie".
Z takejto kvalifikácie sa však môžeme, na základe skutkových zistení, len cez slzy smiať. Otázkou totiž je, aké ďalšie dôkazy ešte ÚFT potrebuje. To sa majú burzoví veksláci priznať? Lebo inak sa úmysel "uzatvorenia burzových obchodov za účelom manipulácie kurzu" dokázať nedá. A ak sa nepreukáže úmysel, zostane skutočnosť, že cena akcií sa umelo zrážala, len v rovine "dôvodného podozrenia"? A čo potom - obchod sa predsa schváli?? Dúfajme, že nie. Okolnosti sú také usvedčujúce, že o nejakej prezumpcii neviny je nehodné špekulovať. Pokiaľ evidentne existoval záujemca, ktorý v danom momente ponúkal vyššiu cenu, a akcie sa vrhli na "trh" desať minút pred burzovými prázdninami, niet čo riešiť.
Nad ekonomicko-kriminálne pozadie kauzy sa pomaly derie rozmer politický. Až v dvoch rovinách. Prvou, paradoxne asi menej vzrušujúcou, je zodpovednosť kompetentných. Predovšetkým ministra hospodárstva. Konanie Haracha, ktorý uvoľnil transakciu v stave skoro rekordného minima ceny za akciu, napriek tomu, že dva dni predtým avizoval opak, je jednoducho nezrozumiteľné. Ak sa teda držíme hypotézy, že sledoval záujem štátu. Zrozumiteľné sa jeho konania stáva iba vtedy, ak sledoval záujem iný... Minister je jednoducho zodpovedný pri stámiliónových hodnotách sledovať aj kurzy akcií, a ak nemá čas, tak sa informovať od poradcov. Ani komentár nezaslúža vykrúcačky Dzurindu, že "problém spočíval v technickej realizácii obchodu a chybu urobili účastníci burzy". To je proste o inom. Takisto neobstojí obhajoba od Machovej, že Harach "bol v časovej tiesni". Nebol - 2.januára mohol obchodovať s Bidovským za 200 Sk/kus.
Zato by sama Machová mohla vysvetliť, prečo nechcela spustiť zo sumy 700 Sk/kus, ktorú onehdy odmietol akceptovať Goodish. Vláda žiadala od US Steelu takú vysokú cenu na akciu, aká sa na trhu nikdy ani nevygenerovala. A to iba preto, aby potom predávala priekupníkom za cenu, aká na trhu tiež (skoro) nikdy nevznikla - ale zospodu. Je to normálne? Čo to je za obchody? Kde žijeme?
"Každý v zahraničí vidí, ako sa k nám slovenská vláda správa a podľa toho si urobí obraz o slovenskej ekonomike". To je Goodishov včerajší komentár, ktorý už poukazuje na druhý, vážnejší politický rozmer kauzy. US Steel je lídrom medzi investormi, ktorí na Slovensko prišli, a táto spoločnosť má svoju medzinárodnú váhu. Chýr, ktorý kvôli tomuto švindľu proti svojim záujmom o Slovensku bude šíriť, môže mať tragické následky v odklonení radu ďalších investorov. Načo pre nich vymýšľame rôzne nesystémové úľavy, ako sú priemyselné parky či daňové prázdniny, keď ich potom odplašíme takýmito byzantskými spôsobmi?? US Steel, nech už boli okolnosti jeho príchodu akékoľvek, by mal byť dlhodobo najväčšou hospodárskou oporou košického regiónu. Ako motor nových investícií, vysunuté tykadlo Ameriky, lákajúce ďalších tamojších podnikateľov. Preto asi nebolo lepšej alternatívy pre VSŽ, ako vstup tohto strategického investora, ktorý je nad všetky pochybnosti seriózny. Nie - slovenskí politici uprednostnili portfóliových hráčov s nečitateľným pozadím, núkajúcich nižšiu cenu!
Zvláštnou kapitolou je škandálne chovanie Dzurindu, ktorý sa pred Goodishom jednoducho ukryl. To sú také typické slovenské maniere - keď je s niekým nepríjemné hovoriť, vypneme mobil. Roztržka s US Steelom prichádza pritom v extra chúlostivej chvíli, keďže v súvislosti s integráciou do NATO letí do USA svedectvo o takých vnútorných pomeroch v štáte, ktoré s toľko proklamovanými "hodnotami aliancie" príliš kompatibilné nie sú.
Druhá Mečiarova vláda "vrcholila" aférou Manager (predaj akcií VSŽ Rezešovi), tretia Mečiarova mala svoju Naftu Gbely, a Dzurindova kulminuje kauzou Transpetrol-VSŽ. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel? A vidí ho vôbec niekto?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
