cestári tvrdia, že komunikácie ošetrujú soľou iba minimálne, psíkom aj tak hrozí nebezpečenstvo. Ich labky sú totiž citlivé aj na menšie množstvá soli. Najhoršie sú prípady, keď sa mrazivé dni striedajú s oteplením. Vtedy vankúšiky v dôsledku mrazu popraskajú a následným oteplením sa psom do rán dostane topiaci sneh spolu s posypom.
Podľa chovateľov by sa najmä dlhosrsté plemená mali dostať od posypaných chodníkov a ciest čo najďalej. "Na dlhej srsti sa špina a soľ zachytáva aj medzi prstami. Pokožka psov je veľmi citlivá a tento stav môže spôsobiť to, že rana začne psovi mokvať," hovorí jeden z chovateľov. Veterinári sa tiež stretávajú s týmto problémom. Ako pre Tatranský denník uviedol MVDr. Tibor Vozár, vo svojej praxi zaznamenal asi štyri prípady, keď soľ z posypu spôsobila psovi vážne zdravotné komplikácie. "Mám s týmto zlé skúsenosti. Rany sa pomaly hoja. Pes si ich navyše líže a tým spôsobuje to, že postihnuté miesto ešte viac mokvá. Medzi prsty sa môže dostať infekcia," dodáva veterinár.
Ako sa týmto zbytočným problémom vyhnúť? Chovatelia spolu s veterinármi tvrdia, že rodinných miláčikov treba venčiť na plochách, kde je chemického posypu čo najmenej, najlepšie vo voľnej prírode. Majiteľom psov, ktorý obývajú centrá miest a do voľnej prírody majú ďaleko, odporúčajú po každej zimnej vychádzke svojmu psovi labky dôkladne vyumývať a ošetriť krémom. "Väčšina ľudí ta aj tak robí už aj z toho dôvodu, aby im pes s mokrými labami nenarobil v byte zbytočnú špinu," povedal T. Vozár.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
