až-až. Hlavne v dobe, keď sa našinci rozlúčili so socializmom a v rámci nových časov ponavštevovali okolité krajiny, boli naše úbohé predavačky vystavené bezhraničnej kritike. Slovák po návrate domov totiž ešte tri dni chodil s vypleštenými očami a rozmýšľal nad tým, ako je to možné, že rakúske a nemecké kolegyne našich predavačiek sa stále usmievajú, vynukujú rôzny tovar a nepoznajú, samozrejme, vo svojej rodnej reči, slovíčko nemáme.
Socializmus je už dávno pochovaný, v našej krajine sa zmenili ekonomické vzťahy, ale medziľudské vzťahy, realizujúce sa na pôdach predajní sú asi s výnimkou zopár lastovičiek, rovnaké.
Deň čo deň ma o tom presviedča krutá realita v našich supermarketoch, samoobsluhách, ale aj v pultových predajniach. Chronickým príkladom je napríklad samoobsluha, kde si z času na čas kupujem raňajky. Z troch pokladní, ktoré sú tam k dispozícií "úderníckym tempom" pracuje iba jedna z nich. Napriek tomu, že každé ráno sa pri nej tvorí niekoľko metrov dlhý rad zákazníkov, nervózne prešľapujúc na mieste, situácia je stále stabilná. Dve pokladne totiž zotrvávajú aj v nákupnej špičke vo fáze oddychu.
Zaujímavý moment nastáva, keď niekto zo zákazníkov vezmee na seba rolu hovorcu a začne vyjednávať s personálom, aby si už konečne niekto sadol aj k druhej pokladni. Zažila som situáciu, keď oslovená predavačka ušla do skladu, iná, po ktorú išla jej kolegyňa, zase nervózne prežúvajúc raňajky s nahryznutým pečivom a kopou hudrajúcich pripomienok, konečne začala robiť svoju prácu.
Prednedávnom som podobnú príhodu zažila v spišskonovoveskom supermarkete, ktorý sa pýši takpovediac nekonečným radom pokladní. Len škoda, že v čase môjho nákupu, dve hodiny pred záverečnou pracovala iba jedna pokladníčka. Samozrejme, na tejto situácií nezmenil nič ani dlhý rad zákazníkov. Na otázku, prečo nie sú ostatné pokladne v prevádzke, ktorú som adresovala jednej z okoloidúcich predavačiek, som dostala zaujímavú odpoveď. Dlážka okolo pokladní je vraj už poumývaná. Našťastie, oslovená predavačka sa nado mnou zľutovala a nablokovala môj nákup. Učinila tak napriek tomu, že šľapajami dehonestovala prácu svojej kolegyne.
Žeby svitalo na lepšie časy aj slovenským zákazníkom? Ako rajská hudba mi v tejto súvislosti pripadá spomienka na návštevu v rakúskej Bille. Stáli sme pri pokladni traja zákazníci, keď jedna z Rakúšaniek odvážne na celú predajňu zvolala: "Zweite kasse bitte!" Nato dobehla udychčaná predavačka a sadajúc si k svojej práci, stihla sa ešte zákazníkom aj ospravedlniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
