nariadenie (VZN), ktoré upravuje povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s tuhým komunálnym odpadom.

Zákon číslo 223/2001 považuje za pôvodcu komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov aj občana. „Mestské zastupiteľstvo (MsÚ) k otázke poplatkov za zber, prepravu a zneškodňovanie odpadu pristupovalo veľmi citlivo. Rozhodlo, že budú odstupňované podľa počtu členov v rodine," hovorí vedúci oddelenia výstavby medzilaboreckého MsÚ Anton Sabo. Jeden občan zaplatí za odpad ročne 350 korún, dvojčlenná rodina už 600, trojčlenná 800. Potom sa poplatok zvyšuje o 200 korún. Sedemčlenná a väčšia rodina však zaplatí len 1 600 korún. Týka sa to rodín, ktoré žijú v meste. „ Každý obyvateľ mestských častiach Borov a Vydraň zaplatí 300 korún, vo viacčlenných rodinách 100 korún menej ako v meste," dodáva Anton Sabo.

Od prvého januára je v plnej prevádzke nová skládka tuhého komunálneho odpadu (TKO) Monastyr I. „Na jej výstavbu vzalo mesto úver 5 miliónov korún a má tri etapy. Životnosť prvej kazety je desať rokov. Ak sa nám podarí uviesť do života separovaný zber TKO, poslúži dlhšie. Pripravujeme druhú etapu, v ktorej dokončíme druhú kazetu a v tretej etape technicky a biologicky zlikvidujeme starú skládku," priblížil nám súčasnú situáciu vedúci odboru medzilaboreckého MsÚ.

Druhá etapa si vyžiada náklady 4,9 milióna korún. Novou skládkou sa skončili 50-kilometrové jazdy s odpadom do Papína a poklesla spotreba pohonných hmôt .Tá je významná z pohľadu ekonomiky Technických služieb (TS) mesta Medzilaborce, ktoré majú dve zberné vozidlá. „Jedno bolo vyrobené v roku 1964, druhé šesť rokov neskôr. Ich údržba je veľmi náročná, spotreba PHM vysoká a je najvyšší čas obnoviť vozový park. V náročných zimných podmienkach, keď je miestami až dva metre snehu, kladie zvoz odpadu veľké nároky na techniku i na jej obsluhu. Zberné nádoby sú pod snehom a prístup k nim je obtiažny," hovorí riaditeľ TS mesta Medzilaborce Alexander Čerevka. Hneď však dodáva, že majitelia zberných nádob v meste a jeho častiach spolupracujú so smetiarmi. „Je to prejav ich vzťahu k životného prostrediu a dobré poznanie, ktoré sa prejaví v budúcich rokoch, ale jeho základy pripravujeme dnes," tvrdí Alexander Čerevka.