po pôsobení v rodných Košiciach (62 zápasov/14 gólov), vojenčine v Michalovciach a hosťovaní v Poprade hokejku na klinec nezavesil, medzi mantinelmi sa však už nepohybuje na Slovensku, ale vo Francúzsku, kde tretiu sezónu oblieka dres tamojšieho extraligistu z Mulhouse.
Útočník subtílnejšej postavy (175cm) sa v kádri košického áčka objavil po príchode z dorastu prvýkrát v sezóne 1994/95. Za trénera Selveka vtedy východniari získali majstrovský titul. Do krajiny galského kohúta odchádzal bývalý juniorský reprezentant Slovenska po sezóne 1998/99 z Popradu. "Pôsobenie v Poprade za trénera Brunclíka (v priehehu ročníka 98/99 vymenil na striedačke ŠKP Jiřího Látala - pozn. aut.) ma utvrdilo v názore, že s mojim menom to pre mňa bude určite lepšie skúsiť za hranicami. Vtedajší tréner mi to veľmi dával pociťovať. V zahraničí totiž nerozhoduje u cudzincov nič iné, len výkony. Ak ich hráč nepodáva, musí sa porúčať a klub na jeho miesto kúpi ďalšieho," hovorí o svojom rozhodnutí odísť zo slovenského ľadu Juraj Faith. "Mulhouse je v najvyššej francúzskej súťaži nováčikom, keď som doň prichádzal, hralo ešte prvú národnú ligu. Hokej v meste veľkú tradíciu nemá, pretože tam existuje iba päť rokov. Za ten čas sa však tím stihol dostať z tretej ligy až do extraligy. Keď som prišiel, na lavičke stál Švajčiar. Potom ho vymenili za Slováka Konstantinidisa a v tejto sezóne to zobral do ruky Švéd." V najvyššej súťaži je povolených šesť cudzincov. "Túto sezónu sme začali s ôsmimi. V lete prišiel do tímu napríklad aj ďalší Košičan Miro Pažák. Po jedenástich zápasoch bol tretím najproduktívnejším hráčom mužstva, avšak švédsky tréner sa napriek tomu rozhodol, že musí odísť a namiesto neho dotiahol do mužstva svojich krajanov. Štatistiky hovorili jasne v prospech Pažáka, ale všetko záleží na kormidelníkovi a tomu asi nepasoval do koncepcie. Miro teraz hráva v prvej lige v Dijone. V tíme sú teraz okrem mňa z legionárov ešte dvaja Fíni, Švédi a jeden Kanaďan. Pre Mira teda bolo lepšie odísť do iného klubu a hrať, ako sedieť u nás na striedačke. V prvej lige totiž, na rozdiel od extraligy, môže hrať neobmedzený počet cudzincov."
25-ročnému Košičanovi legionársky chlebíček vo Francúzsku zatiaľ chutí a aj v tíme sú spokojný s ním. "V zahraničí sa legionári v jednotlivých tímoch zvyknú meniť ako na bežiacom páse. Už len preto, že som tretiu sezónu v jednom mužstve, môžem byť so sebou vcelku spokojný. Myslím, že aj tréneri, inak by ma už vymenili za nejakého iného legionára. Čo sa týka štatistík, dvakrát po sebe som vyhral kanadské bodovanie v mužstve. Momentálne som druhý za Kanaďanom, s ktorým hrám v jednom útoku. Som teda naozaj spokojný, aj keď mužstvu sa príliš nedarí a zo siedmich účastníkov je na šiestom mieste. Bodové rozdiely sú však minimálne a dva-tri zápasy môžu celok vyniesť hore. Okrem prvých dvoch mužstiev je totiž liga veľmi vyrovnaná. Pre naše mužstvo je to vlastne oťukávacia sezóna medzi elitou.
Len my, legionári, máme už niečo odohraté, zvyšok tímu sa však poskladal len pred sezónou. Mužstvo sa totiž veľmi obmenilo, v lete prišlo 14 nových hráčov. Z munulej sezóny ostali len traja hráči, z cudzincov iba ja sám. Dôležité pre nás, ako nováčika, je vyhrávať najmä doma, aby boli spokojoní diváci i sponzori, ktorí si nájdu cestu na štadión."
Starostlivosť o mužstvo si zatiaľ J. Faith pochvaľuje. "Aj keď hokej je pre mesto netypickým športom, ľudia pracujúci v klube mu rozumejú a vedia, čo hráč potrebuje, čo sa týka výstroja i rehabilitácie. Všetko je na uspokojivej úrovni, profesionalitu vidieť na každom kroku." Aj po finančnej stránke doposiaľ všetko klape, hoci Francúzsko nie je príliš hokejovou krajinou. "Každý rok pred začiatkom ligy nie je jasné, koľko mužstiev nastúpi, pretože vo Francúzsku hokej naozaj nie je športom číslo jeden. Až tesne pred sezónou sa teda rouzhoduje, ktoré mužstvá dokážu finančne pokryť sezónu. Ja však musím pokopať na drevo, pretože náš klub je jedným z najlepšie zabezpečených vo Francúzsku. Za tri roky som zatiaľ nemal problém. Keď bolo v zmluve napísané, že výplaty sú na desiaty deň v mesiaci, tak do spomínaného termínu boli peniaze na účte. Ako však hovorím, vo Francúzsku je možné všetko a situácia sa môže zo dňa na deň obrátiť a vy môžete ostať bez práce. Myslím si však, že do konca sezóny nám to určite nehrozí. Po skončení ročníka mi vyprší zmluva a už teraz mám nejaké ponuky, takže zatiaľ sa báť nemusím. Po tom, čo som v minulej sezóne v prvej lige vyhral kanadské bodovanie o viac ako desať bodov, všimli si ma zástupcovia iných klubov. Najväčší zaújem prejavili tri francúzske mužstvá a jedno z nemeckej Bundesligy, teda druhej najvyššej súťaže. Som rozhodnutý, že v zahraničí to budem ťahať tak dlho, ako sa bude dať. Spoznal som totiž novú krajinu, iný štýl hokeja a naučil som sa aj cudzí jazyk. Človeku sa to do budúcnosti zíde. Niekto si síce možno povie, že Francúzsko, to je len futbal. Cudzinci však tamojšej lige dodali na kvalite. Nehovorím, že najlepšie francúzske mužstvo by vyhralo titul aj na Slovensku. Košiciam, Slovanu a Zvolenu by sa nevyrovnalo, ale v slovenskej extralige by mohlo hrať v strede tabuľky. Pre nás, legionárov, teda účinkovanie vo Francúzsku nie je len nejakým výletom. Na ľade musíme skutočne odviesť poctivú prácu."
V čase voľna spoznáva útočník Mulhousu krajinu a aj okolité štáty. "Mulhouse totiž leží na pohraničnom trojuholníku so švajčiarskym Baselom a nemeckým Freiburgom. Nemecko mám z domu 30 kilkometrov, Švajčiarsko 20, takže mám vynikajúce podmienky na obzretie si aj týchto okolitých krajín. Do Švajčiarska chodím často, do Álp to mám hodinku, bol som sa pozrieť aj pri švajčiarskych jazerách. Minule som bol za kamarátom aj v Düsseldorfe. Keď sa teda naskytne trochu času, obzerám si aj svet," dodáva na záver na mimohokejovú nôtu J. Faith.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
