križujúcich pochmúrnu oblohu. A pri tomto vyčíňaní prírodných živlov pod hrozivou tmavou oblohou pokojne v elegantných krivkách plachtili so široko roztvorenými krídlami veľké víchrovníky. Bol to nezabudnuteľný pohľad.
Víchrovníky patria medzi rúrkonosce, morské vtáky charakteristické nozdrami pretiahnutými do rúrok. Tieto rohovinovité rúročky im poskytujú výborný čuch, čo je u vtákov výnimka, a slúžia aj na zbavenie sa prebytočnej morskej soli. Z rúrok vyteká koncentrovaná slaná voda, ktorá vtákom často visí na zobáku, ako keby mali nádchu. Ďalšou osobitnosťou rúrkonoscov je jantárovo sfarbená olejovitá tekutina, ktorou kŕmia mláďatá a súčasne im slúži aj na obranu. Keď sa cítia byť ohrozené nepriateľom, potom zo žalúdka vystrieknu na votrelca túto odporne zapáchajúcu tekutinu. Spravidla sa im podarí zasiahnuť votrelca do tváre, aj na metrovú vzdialenosť. Trafený živočích je šokovaný, často oslepený. Vývržok na ňom rýchlo tuhne na voskovitú hmotu, ktorá vtákom zlepí perie a znemožní lietať. Postihnutý vták zahynie od hladu. Preto dravci radšej nechávajú rúrkonosce na pokoji.
Rúrkonosce sú aerodynamickým tvarom tela s dlhými úzkymi krídlami dokonale prispôsobené na vytrvalé plachtenie. Plávacie blany medzi prstami im zasa umožňujú plávať a otápať sa. Do radu rúrkonoscov patria víchrovníčky veľkosti vrabca i albatrosy s rozpätím krídel vyše 3,5 metra, čo je rekord medzi vtákmi. Rúrkonosce väčšinu času trávia na šírom mori, na pevnine len hniezdia. Znášajú zvyčajne jedno vajce, ktoré rodičia striedavo zohrievajú. Jedia ryby, kôrovce a iné morské živočíchy. Drobné víchrovníčky sedia na násade 40 dní, albatrosy až 80 dní, je to vôbec najdlhšia inkubácia u vtákov. Tak isto vývin mláďat je nezvyčajne pomalý, víchrovníčky vyletujú z hniezda po dvoch mesiacoch od vyliahnutia, albatrosy dokonca po 9 - 10 mesiacoch. Pohlavne dospievajú malé druhy za 2 - 3 roky, veľké druhy len 5 - 10 ročné. Všetky rúrkonosce sú spoločenské, vytvárajú veľké kŕdle až z desiatok či stoviek a tisícok jedincov.
Váčšina rúrkonoscov obýva južnú pologuľu, tajfúniky a albatrosy trvalo. Albatrosy sú najdokonalejší plachtári, bez pohnutia krídlami sa celé hodiny vznášajú vo vzostupných vzdušných prúdoch. Za bezvetria však nie sú schopné lietať, preto bezveterné pásmo okolo rovníka je pre nich neprekonateľnou prekážkou. Celosvetovo sú rozšírené fulmary, víchrovníky a víchrovníčky. Zo severských druhov je najväčší fulmar ľadový (Fulmarus glasialis) veľkosťou i vzhľadom podobný čajke, biely alebo sivobiely. Víchrovník čiernozobý (Puffinus puffinus) má vrchnú stranu tela čiernu a spodnú bielu. Hniezdi na útesoch v polárnom pásme. V miernom podnebnom pásme ho nájdeme na vrcholoch útesov. Hniezdo si vyhrabáva v zemi, alebo obsadzuje opustené králičie nory. Najmenší morský vták, nenápadný hnedočierny víchrovníček severský (Hydrobater pelagicus) hniezdi v štrbinách skál na ostrovčekoch v oblasti mierneho podnebia Atlantiku, po francúzsku riviéru a v Stredozemnom mori.
Najväčším cestovateľom v prírode je víchrovník tenkozobý (Puffinus tenuirostris), každoročne vykoná päťmesačnú cestu dlhú 35 tisíc kilometrov. Hniezdi na ostrovoch medzi Austráliou a Tasmániou. Odtiaľ obletí Nový Zéland, pokračuje severným smerom do Japonského mora až do polárneho Beringovho mora, odtiaľ pozdĺž Aljašky a západného pobrežia Kanady putuje na juh. Keď dosiahne Kaliforniu otočí sa na západ a cez Tichý oceán sa vráti na austrálske hniezdiská. Naozaj, úctyhodný výkon!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
