dokonale ovládať svoje hlasivky. Skôr než sa dostaneme k svetoznámym umelcom, prezradíme vám, ako vzniká a čo vplýva na tvorbu ľudského hlasu. Hlas vzniká rytmickým prerušovaním vzdušného stĺpca v hlasovej štrbine. V prvej fonačnej fáze je hlasová štrbina uzavretá. Ak sa prekoná odpor dochádza k pootvoreniu hlasovej štrbiny, je to druhá fonačná fáza. Práve taký je fyzikálny podklad kmitania hlasových väzov- fonácie. Zvuk hlasu je fyzikálnym javom, ale ovládanie, tvorenie a používanie hlasu je javom fyziologickým. Na jeho tvorbu vplýva anatomická stavba hlasivky a nervosvalová súčinnosť. Ľudský hlas je zložený z vyšších harmonických tónov, ktoré sa líšia farbou, hlasitosťou a výškou. Sú to najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú hlasové dispozície. Pri optimálnej hlasitosti, výške a farbe tónu musia mať speváci dobrý sluch. Pozrime sa, čo ovplyvňuje jednotlivé faktory.
Farba tónu je podmienená rezonančnými vlastnosťami dutiny hltanovej, ústnej a nosovej. Rezonančné dutiny dávajú ľudskému hlasu silu a muzikálny charakter. Ak ich z činnosti vyradíme, hlasivka dáva slabé ledva počuteľné afonické zvuky. Ak vyradíme z činnosti nosohltanové dutiny, stráca sa farba ľudského hlasu. Farba ľudského hlasu je individuálna, závisí na stavbe a fyzikálnych vlastnostiach hrtana a rezonančných dutín.
Na farbu ľudského hlasu má značný vplyv vek a pohlavie. Do siedmich rokov hĺbka hrtanu prevyšuje jeho šírku.V akom pomere sa pri dospievaní hrtanová kostra zväčšuje, to vplýva na zmenu hlasu pri dospievaní. Na rast hrtana vplýva aj pohlavie, u chlapcov sa zväčšujú predné aj zadné rozmery hrtana, u dievčat hrtan rastie v zvislom smere. Hlasitosť závisí na mohutnosti rozkmitu zvukových vĺn vzdušného stĺpca a na hlasitosti rezonancie v dutinách. Hlasitosť záleží od veľkosti rezonancie v nadhrtanových dutinách, hlboké tóny sa tvoria v dutinách podhrtanových.
Veľmi podstatným parametrom ľudského hlasu je výška tónu. Výška tónu závisí od dĺžky, hrúbky a od napätia hlasivkových väzov. Ak sa tón zvyšuje, tak sa stupňuje predĺženie hlasivkových väzov, zmenšuje sa rozkmit a skracuje sa vibrujúci segment. Napínače väzov pri tom pracujú v harmonickej súhre. Zvyšovaním tónu sa väzivá predlžujú. Čím sú hlasivkové väzy kratšie, tým je hlas vyšší. U mužov je hlasivkový väz dlhší, preto dokážu vydávať hĺbšie tóny. Priemerná dĺžka hlasivkových väzov býva u žien kratšia než u mužov. Basisti majú hlasivkové väzy dlhšie, než tenoristi. Či je spevák tenorista, prípadne basista, závisí to od dĺžky hlasivkových väzov.
V prvej polovici 20. storočia medzi svetové spevácke špičky patril Benjamino Gigli(1890-1957). Taliansky tenorista zo začiatku spieval iba v kostole, neskôr študoval v Ríme na Accademia di Santa Cecilia. V roku 1914 debutoval v opere Gioconda, neskôr začal spievať v Miláne v divadle LaScala. V krátkom čase získal svetovú slávu. Patrí medzi najslávnejších talianskych spevákov, dokázal obsiahnúť obrovský repertoár. Vynikal v operách G. Verdiho, G.Pucciniho. V rokoch 1920-1932 bol členom Metropolitnej opery v NewYorku. Od roku 1954 vystupoval prevažne na koncertoch, vynikal v štýle bel canto.
Ďalším slávnym talianskym tenoristom bol Enrico Caruso (1873-1921). V roku 1899 debutoval v LaScale ako Rudolf, čím odštartovala jeho svetová kariéra. Vystupoval na popredných svetových scénach v Covent Garden a v Metropolitnej opere, kde mal viac než 600 vystúpení. Naštudoval 67 operných rolí. V USA bol častým partnerom slávnej českej speváčky Emmy Destinovej. Vynikal neobyčajnou muzikálnosťou, ľahkosťou a dramatickou silou prejavu. Jeho repertoár obsiahol všetky významné tenorové role. Významným ruským basbarytontenoristom bol Fjodor Ivanovič Šaljapin.V roku 1896 začal spievať v moskovskej Mamontovovej opere, neskôr v opere Veľkého divadla. Od roku 1908 žil prevažne v Paríži. Je jedným z najvýznamnejších spevákov prvej polovice 20. storočia.
Svetovú slávu získala česká operná speváčka Emma Destinová, vlastným menom Emília Pavlína Kittlová (1878-1930). Patrila k najvýznamnejším predstaviteľom českého interpretačného umenia, získala svetovú slávu. Vystupovala v CorentGarden a v Metropolitnej opere v NewYorku. Vynikla v dielach B. Smetanu, vystupovala aj v Národnom divadle v Prahe. Bola činná aj literárne, písala romány a básne.
Medzi dnešné svetové špičky patrí Luciano Pavarotti, disponuje vysokými tónmi a vyniká čistým hlasom. Debutoval v roku 1961, spieva na svetových operných scénach. K jeho generácii patrí aj španielsky tenorista José Carreras. Študoval v Barcelone, debutoval v roku 1970. Hosťuje na svetových operných scénach s talianskym repertoárom, podobne ako Pavarotti. K tejto generácii patrí aj španielsky tenorista Placido Domingo. Narodil sa v roku 1941 a od roku 1968 vystupuje v Metropolitnej opere v NewYorku. Od roku 1969 vystupuje v Miláne v divadle LaScala. Najlepšie tri tenory často vystupujú spolu.
Na Slovensku máme výborných operných spevákov. Vynikajúceho tenoristu Petra Dvorského azda netreba podrobne predstavovať. Od roku 1972 je členom SND, od roku 1977 je hosťom Štátnej opery vo Viedni, často hosťuje na svetových operných scénach. Ďalším významným barytonistom je Štefan Babjak, vynikol ako predstaviteľ Verdiho opier. Uplatnil sa aj v operete a venuje sa koncertnej činnosti. Ďalším významným operným spevákom je Štefan Margita, (manžel Hany Zágorovej). Od roku 1981 bol sólistom v Prešove, neskôr v Košiciach. V období 1986-1992 člen Národného divadla v Prahe. Pôsobí aj na zahraničných operných scénach, vyniká v roliach svetového operného repertoáru.
K mladšej generácii patrí Martin Malachovský, (manželka je moderátorka TV Markíza Iveta Malachovská. Na konte má desiatky postáv. K významným slovenským sopranistkám patrí Gabriela Čápová- Beňačková. V rokoch 1970-1981 bola členkou Národného divadla v Prahe. V rokoch 1973- 1974 bola členkou SND v Bratislave. Od roku 1976 je stálym hosťom Bavorskej Štátnej opery v Mníchove., od roku 1978 je členkou Štátnej opery vo Viedni. Od roku 1987 spolupracuje s Metropolitnou Operou v NewYorku.
Stručne sme prešli životom najslávnejších operných spevákov. Prečo sme to urobili? Pokúšali sme sa nájsť príčinu ich nadania. Väčšina z nich je talianskeho pôvodu, čo pravdepodobne nie je náhoda. Od dĺžky hlasivkových väzov záleží, či bude spevák basista, prípadne tenorista. Podstatná je aj vitálna kapacita, čo úzko s hmotnosťou operných spevákov. Hrudník majú lepšie vyvinutý, lebo na spev vynaložia množstvo energie.
Speváci si svoje hlasivky chránia. Na udržiavanie kondície majú svoje recepty, ktoré väčšinou neprezrádzajú. Pre Pavarottiho je šatka akýmsi talizmanom, ktorú drží v ruke na každom koncerte. Maďarský operný spevák Jozsef Gregor ak je hlasovo indisponovaný, prípadne prechladený, tak zje veľkú fľašu štipľavých feferónov. Po takejto kúre môže bez problémov spievať. Imrich Zámbó (Jimmy) bol jedným z najpopulárnejších maďarských spevákov, ktorý tragicky zahynul minulého roku. Počas nahrávania svojich albumov a koncertov vždy pil surové vajíčka. Tvrdil, že vďaka vajíčkam si dokáže udržať svoj hlas v perfektnej kondičke. Myslíte, že vďaka talizmanom sú umelci úspešní...?
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
