komunálneho odpadu paušálne 500 korún ročne. Je to len o 150 korún menej než zaplatia Košičania. Ich poplatok je jeden z najvyšších v SR. Košická radnica ho odôvodňuje vysokými nákladmi na zneškodňovanie odpadu v spaľovni, čo je finančne náročnejšie ako ukladanie odpadu na skládky komunálneho odpadu. Podľa schváleného rozpočtu mesta na rok 2002 by mali Košice získať za likvidáciu komunálneho odpadu 200 miliónov.
Rožňavský rozpočet počíta s príjmami 18 miliónov korún. Náklady na zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu predstavujú ročne 15 miliónov, ale z vyrúbených poplatkov chce mesto získať i ďalšie 3 milióny na budúcu rekultiváciu skládky TKO, ktorej životnosť sa skončí v roku 2004. Pes je zakopaný v tom, že prostriedky, ktoré sa mali ukladať v rekultivačnom fonde skládky, založenej v roku 1994, minuli bývalé Technické služby pod kuratelou vedenia mesta na iné účely. Táto skutočnosť predražila poplatok za odpad a reálne náklady na jeho zneškodnenie.
Pri porovnaní pomeru obyvateľov a nákladov na likvidáciu odpadu v Košiciach a v Rožňave vychádza, že Rožňava to bude robiť o približne 50 percent drahšie a tak možno i suverénne najdrahšie v SR. Oproti Košiciam, kde sa paušálny poplatok vzťahuje bez rozdielu na všetky osoby, budú mať ale Rožňavčania predsa len určité úľavy. Podľa VZN zaplatia deti do 15 rokov, študujúca mládež a dôchodcovia nad 70 rokov, len polovicu z 500 korún. Podľa prepočtov by sa to malo týkať asi 9-tisíc osôb. Poplatky sa u podnikateľov, právnických i fyzických osôb pohybujú v rozmedzí od 400 do 1 200 korún, podľa charakteru činnosti a počtu zamestnancov. Pri platbách za množstevný zber sú poplatky v závislosti na objeme odpadu od 54 korún (110 l) po 5 200 Sk (7 m3).
Podľa primátora Františka Kardoša však aj napriek vysokým poplatkom nebude mať mesto dostatok prostriedkov na likvidáciu skládky a dlhodobé zabezpečenie jej monitoringu. Väčšiu časť nákladov bude musieť uhradiť samospráva z vlastného rozpočtu. Výstavba novej skládky, jej miesto a spôsob financovania zatiaľ nie sú známe.
Vedenie mesta hľadá viaceré alternatívy. Jednou z nich je i vybudovanie spoločnej skládky pre Lučenec, Rimavskú Sobotu, Revúcu a Rožňavu. Nie je vylúčené ani takéto riešenie, nakoľko je prevádzka väčších skládok efektívnejšia a nakoľko je odpadové hospodárstvo vo všetkých týchto mestách v réžii firmy Brantner. Keď sa však odpad bude voziť 60 alebo 90 km ďaleko, poplatky naďalej porastú.
Súčasná situácia teda dokazuje, že doterajšie hospodárenie samosprávy s odpadmi nebolo pre obyvateľov efektívne. Otázne je, či to zmení Rozeko. Ak je kalkulácia nákladov v Košiciach o polovicu nižšia, i pri finančne náročnejšom spaľovaní, než v Rožňave, vyvoláva to oprávnené pochybnosti. Rovnako to vyvoláva pochybnosti o tom, či poslanci dôsledne zvážili, čo a v koho prospech schválili. Je totiž najjednoduchším riešením nechať si staré resty zaplatiť občanmi, či už priamo z ich vrecák vyššími poplatkami, alebo nepriamo cez mestský rozpočet.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
