jedno dieťa, v druhom ich je päť, tretí a štvrtý ročník nemajú žiadnych žiakov. Deti z vyšších ročníkov prestúpili do základnej školy v Plavnici. Výsledkom zmien je, že momentálne v obci zostala fungovať jediná trieda so šiestimi žiakmi v dvoch ročníkoch," povedala nám vedúca odboru školstva Okresného úradu v Starej Ľubovni Marta Broneková.
Spomenuté deti sú žiakmi zrejme najmenšej národnostnej školy na Slovensku. V Údoli sa totiž popri Slovenskom jazyku vyučuje aj Ukrajinčina. Obom sa venuje po päť vyučovacích hodín v týždni. A to i napriek tomu, že pri sčítaní obyvateľstva tu len veľmi málo ľudí priznalo ukrajinskú či rusínsku národnosť. Jazyk svojich predkov sa však učiť neodmietajú.
"Nie je to jednoduché pôsobiť v zmiešanej triede. Musím sa ale priznať, že teraz je to menej komplikované, ako vlani. Vtedy som učila žiakov až z troch ročníkov naraz. Prvákov, tretiakov a štvrtákov. To potom musí byť učiteľ veľmi dobre pripravený na hodinu. Kým sa venuje jedným, pre ďalších musí mať pripravenú nejakú inú činnosť a tak to ide dookola. Samozrejme, má to aj svoje výhody. Ak je žiak mimoriadne šikovný, stíha sledovať, čo vysvetľujem jeho starším spolužiakom a učí sa vlastne v predstihu," priblížila nám vyučovací proces riaditeľka Mária Tomečková, ktorá je zároveň aj jedinou učiteľkou v údolskej miniškole.
Čo sa to vlastne v Údoli stalo, keď obec s viac ako 450 občanmi nemá takmer žiadne školopovinné deti? Dlhoročná stavebná uzávera spôsobila, že prestali pribúdať nové domy a mladí ľudia sa radšej sťahovali do okolitých obcí alebo okresného mesta. Výsledkom je, že v obci zostali žiť prevažne starší ľudia a žiakov v miestnej malotriedke je z roka na rok menej. Podobná situácia je aj v materskej škole. Navštevuje ju 12 detí a jej prevádzka je preto skrátená len na doobedňajšie hodiny. Rodičia sa preto radšej sťahujú inde, aby neboli odkázaní na tento skrátený režim, nevyhovujúci najmä tým pracujúcim.
"Neviem, ako dlho to tu ešte udržíme. Možno rok, možno dva. Všetko závisí od toho, koľko detí sa nám príde zapísať do prvého ročníka. Keď nebudú žiaci, nebude ani škola," zhodnotila situáciu M. Tomečková, ktorá okrem toho že riadi sama seba, stará sa aj o nákup uhlia pre školskú kotolňu, o odhŕňanie snehu, aby sa deti vôbec mohli dostať do svojej triedy a o množstvo ďalších vecí, bez ktorých by sa život v koncovej obci Staroľubovnianskeho okresu s najväčšou pravdepodobnosťou zastavil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
