prestíže. O integračných následkoch je zatiaľ isteže predčasné hovoriť, ale keď sa bude takto pokračovať...
Po škandálnom kšefte s akciami VSŽ, z ktorého "si KAŽDÝ V ZAHRANIČÍ UROBÍ OBRAZ o slovenskej ekonomike" (John H. Goodish), hrozí podobný obraz aj o slovenskej diplomacii. Slovenská reakcia na Zákon o zahraničných Maďaroch (ZZM), je nenáležitá a konfliktná až k neuvereniu. Akoby politické vedenie štátu potratilo celkom súdnosť. Nehľadá dohodu, ale vojnu.
Požiadavka na Madarov, aby po vzore Rakúska z pôsobnosti zákona vyňali aj SR (Dzurinda), iba vyhrocuje konflikt. Orbánova vláda to proste nemôže akceptovať a nemá ani prečo - spomedzi susedov Maďarska je Slovensko už jediné, ktoré vykonávanie ZZM odmieta. Chorváti, Srbi, Ukrajinci a Slovinci neprotestovali vôbec, a Rumuni sa s Maďarmi pred Vianocami dohodli. Toto je úplne rozhodujúci moment; nie je pravdou, čo sa tu do nemoty omieľa, že celý zákon je v rozpore s medzinárodným právom a pod. Keby bol, päť ďalších krajín by sa s ním asi sotva zmierilo. Či ony nie sú zvrchované a svojbytné, iba Slovensko je?
Realita je taká, že problematické paragrafy, ktoré prekračujú doterajšie zvykové právo týkajúce sa preferenčného zachádzania s menšinami, má Budapešť konzultovať a nájsť so susedmi nejaký "modus vivendi". Pričom je pikantné, že tie výhrady, ktoré máme my, nielenže nemá, ale ani nikdy nemal žiadny z ďalších menovaných štátov.
To ani náhodou neznamená, že ZZM je ako celok s kostolným poriadkom. Vôbec nie; nedostatky identifikovala Benátska komisia (nepriamo - ona formulovala iba všeobecné zásady, nehodnotila zákon ako taký). Z nálezu BK ale vyplýva, že sporné miesta, čiže ustanovenia s presahom za hranice Maďarska, sú ODSTRÁNITEĽNÉ dvojstrannými rokovaniami. A to je pointa; Slovensko v tejto kauze neutrafilo základnú východiskovú pozíciu. Naša koaličná rada (mimo SMK, samozrejme) i ministerstvo zahraničia totiž zatiaľ hovoria, že ZZM je v SR neaplikovateľný ("Kompromis nie je možný v princípoch" - Jaroslav Chlebo). A toto je postoj konfliktný a neeurópsky, keďže posolstvo BK znie, že ZZM je aplikovateľný, ak je obojstranne dobrá vôľa. Tú prejavili v Kyjeve, Ľubľane, Záhrebe, Belehrade a napokon i v Bukurešti. Niet jej iba v Bratislave. Dofrasa, prečo?
Do sveta letí veľmi zlý signál o zrelosti našej reprezentácie. Veď z dohody medzi SR a MR by profitovali naši občania maďarskej národnosti. Samozrejme tak, že nikto iný by ujmu neutrpel. Kde je problém? Len v démonoch minulého a predminulého storočia, v pudovej nedôvere k Maďarom, iba preto, že sú Maďari. Krásne to sformuloval Slota - "ja som im nikdy neveril, neverím a nebudem veriť". Stanovisko Slovenska v tejto chvíli nie je ničím lepším, než do diplomatickej dikcie zahaleným odleskom Slotovej filozofie.
Maďarská diplomacia iste nesie tiež diel viny na súčasnej situácii. Po schválení ZZM v júni sa totiž MR a SR dohodli, že svoje prístupy podriadia nálezu BK. Ten sa zrodil v polovici októbra. Zatiaľčo s Rumunmi, ktorí prezentovali omnoho masívnejší odpor, začali Maďari okamžite horúčkovito rokovať, kontakty so SR, možno so zreteľom na "európskejšiu" Dzurindovu vládu, podcenili. Manko sa dobieha teraz, pričom pozície Maďarom poriadne komplikuje paradoxný fakt, že my bojujeme proti úplne iným paragrafom, než s akými zápasili Rumuni.
Ešte väčšiu zodpovednosť na zdržaní má ale Slovensko. Naša vrcholná politika po verdikte BK mlčala a všetky aktivity nechala na štátneho tajomníka Chleba, ktorý sa však miesto formulácie slovenskej pozície vybíjal v mediálnej kampani. A teraz, keď sa Bukurešť dohodla, a to pri veľmi výhodných podmienkach, sa Dzurinda s Kukanom cítia zaskočení. Je dôvodný predpoklad, že práve z pocitu zlyhania pramení terajšie verbálne naparovanie a neudržateľné postoje. Druhým zdrojom sú, bohužiaľ, absolútne uletené stanoviská koaličných strán, ktorých "experti" jednoducho nepochopili (zaspali) také relevantné okolnosti, ako akceptácia ZZM zo strany všetkých ostatných susedov MR a analýza nálezu Benátskej komisie.
Dzurinda, ak si má udržať "europeidný" imidž, sa proste s Orbánom musí pokonať. Presne tak (verme, že i tak výhodne), ako to zvládol rumunský premiér Adrian Nastase. Nie je vôbec srandovné, že práve Slovensko, ktoré má do EÚ (spolu so Slovinskom) spomedzi susedov Maďarska najbližšie, pri jednoduchom teste z európanstva dopadlo najbiednejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
