na vrchole a svoje platne predáva v desaťtisícoch v oboch republikách kedysi spoločného štátu. Tesne po revolúcii sa na chvíľu stratil z dohľadu, ale pred niekoľkými rokmi sa znova začal objavovať na obrazovkách a jeho skladby začali rotovať i v rádiách. Dnes so svojimi remixami hitov ako sú Diskopříběh, alebo Non-stop, obieha české a slovenské diskotéky.
Necítite sa už trocha starý na to, aby ste poskakovali na pódiu pred sedemnásť, osemnásť ročným publikom?
- Robím to hlavne z toho dôvodu, že keď prídem medzi mladších ľudí, ja sám sa cítim mladší a robí mi to veľmi dobre. Myslím si, že je veľmi dôležité, v akom prostredí sa človek pohybuje. Keď sa pohybuje medzi staršími, cíti sa starý, ak je medzi mladými, cíti sa mladší.
Hviezdou ste sa stali za čias komunizmu. Naspievali ste pieseň k spartakiáde. Potom ste sa na istý čas odmlčali a teraz dokázali vrátiť opäť na pódiá. Ako ste vnímali to prechodné obdobie?
- Myslím si, že ten kto je šikovný, sa uživí v každom režime. Nie je to v tom, či tu bol komunizmus a teraz je tu kapitalizmus. Ja som rád, že som sa dokázal vrátiť na špičku napriek tomu, že Kroky boli v deväťdesiatych rokoch považované za nejakú boľševickú kapelu, ktorá bola režimom uznávaná, čo bola samozrejme blbosť. Je pravdou, že jednu pieseň pre spartakiádu som naspieval. Musím povedať, že spartakiáda bola v tej dobe veľmi obľúbená. Bola to akcia, ktorú ľudia uznávali a tešili sa na ňu. Najmä tí, ktorí sa dostali do užšieho výberu až priamo na Strahovský štadión. Ja som v tej dobe jazdil na rôzne okresné a krajské spartakiádne kolá a videl som, že to nadšenie bolo naozaj obrovské. Nedá sa povedať, že spartakiáda bola politicky zneužitá. Skrátka to bola masová akcia. Dnes sa na spartakiádu pozeráme možno inak, ale povedzme si úprimne, že Sokol nebol nič iné.
V osemdesiatych rokoch ste predávali milióny platní. Dnes je to podstatne menej...
- V tej dobe predávali viac všetci. Dnes je tu veľká konkurencia a trh je rozbitý. Keď si dobre pamätáte v bývalom Československu bolo päťdesiat spevákov a pár kapiel. Zvonka sa sem dostal akurát tak Elton John a Phil Collins. Dnešný trh s hudbou je úplne o niečom inom. Na druhej strane aj cena nosičov je tak vysoká, že človek si nemôže kúpiť za mesiac viac ako päť CD-čiek. Niektorí si kúpia jedno a sú radi. Predtým stala platňa 35 korún. Je pravdou, že predaje sa drasticky znížili. Zlatú dosku dostanete v Čechách za 15 tisíc predaných nosičov. Predtým to bolo za 200 tisíc, takže nemožno povedať, ak zohľadníme všetky faktory, že mne osobne klesol predaj. Naopak.
Ako ste vnímali rozdelenie Československa?
- O politike sa nerád bavím, pretože jej nerozumiem. Myslím si, že nám to veľmi nepomohlo. Československo v tej dobe aspoň pokiaľ ide o muziku bolo v poriadku a myslím si, že to rozdelenie bolo predčasná. Keď sa teraz Európa spája a dokonca už má aj spoločnú menu, rozdeľovať sa dvadsať rokov predtým bol holý nezmysel. Nemyslím si, že ľudí rozdelenie nejako ovplyvnilo. Česi a Slováci budú stále spolu komunikovať.
Keďže ste maximálne pracovne vyťažený stíhate sledovať aj slovenskú hudobnú scénu?
- Úplne dopodrobna nie, ale viem, že tu vzniká veľmi veľa kapiel. Dokonca si myslím, že vaša scéna je o niečo lepšia, ako tá naša.
Prečo máte ten pocit?
- Myslím si, že tunajší umelci si menej zakladajú na peniazoch a viac sa venujú samotnej hudbe. Aj ľudia okolo šoubiznisu slovenskej hudbe viac pomáhajú. U nás nie je bohužiaľ v tomto smere dobrý trend najmä pokiaľ ide o rádia. Naše stanice hrajú v podstate stále, staré osvedčené šlágre a novým kapelám a novým trendom veľký priestor nedávajú. Myslím si, že slovenské rádia skôr preferujú slovenskú hudbu.
V ostatnom čase badať v stánkoch čoraz viac bulvárnych časopisov. Aké máte skúsenosti s novinármi s takto zameraných periodík?
- Nie príliš dobré. Niekedy si do svojich článkov pripíšu vyslovené nezmysly. Niet proti nim obrany. Ťažko sa brániť, proti niečomu, čo nie je pravda. Keď to už raz niekde vyjde, tak nad tým človek iba mávne rukou. Na druhej strane, čo si budeme hovoriť, každý človek, ktorý sa v šoubiznise pohybuje publicitu a novinárov potrebuje. Musí však počítať aj s tým, že sa stane aj to, že vyjde niečo, čo sa mu nemusí páčiť. Ale to sú zákony šoubiznisu. Nie všetko máte pod kontrolou.
Finišujete s uvedením muzikálu Kleopatra. Nemáte trocha obavy z toho, že v Čechách i na Slovensku je už muzikálových produkcií strašne veľa a diváci sú už prejedení a na Kleopatru jednoducho neprídu?
- Myslím si, že ľudia si určite budú vyberať, ale skôr dajú prednosť tým veľkolepejším produkciám, ako dajme tomu "stredne veľkým muzikálom". Tie budú mať problémy. My sme razili cestu veľkoleposti a mediálneho boomu. Ak má človek zaplatiť 600 korún za vstupenku, čo pri štvorčlennej rodine predstavuje 2400 korún, rozmyslí si na ktorý muzikál sa pôjde pozrieť. V tomto smere si myslím, že Kleopatra bude skôr pozitívom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
