rekonštrukcií. Viacero miest pod Tatrami, medzi nimi napríklad Poprad či Spišská Belá, stále nemajú vlastnú čistiareň odpadových vôd (ČOV). A tie existujúce sú v takom istom technickom stave, ako keď boli postavené. Vo viacerých oblastiach registrujeme problémy s dodávkami pitnej vody. Investičný dlh len v našom regióne predstavuje okolo päť miliárd korún. Aj preto vítame skutočnosť, že v prvej polovici tohto roku dôjde k trasformácii štátneho podniku Východoslovenské vodárne a kanalizácie (VVaK) na dve samostatné akciové spoločnosti," povedal nám riaditeľ popradského závodu VVaK Vladimír Pastorek.

Podľa jeho slov, privatizačný projekt od konca novembra 2001 leží na stole úradníkov ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku. Podľa jeho dikcie by sa tri závody v Poprade, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovni mali spojiť do jednej akciovej spoločnosti obhospodarujúcej celý región Spiša, čo v praxi predstavuje teritórium šiestich okresov, vrátane Levoče, Kežmarku a Gelnice. Druhá "akciovka" na východe republiky by mala vzniknúť na zvyšku územia niekdajšieho Košického kraja.

"Nové vodárenské spoločnosti po schválení predloženého projektu založí Fond národného majetku SR. Tie najprv vzniknú so stopercentnou účasťou štátu. Neskôr, k 30. júnu 2002, štát prevedie akcie formou zmlúv na obce. Rozhodujúcim kritériom počtu prevádzaných akcií bude počet obyvateľov v dotknutých mestách a obciach," konštatoval V. Pastorek a dodal, že držiteľom akcií novovzniknutej spoločnosti sa podľa doterajších propozícií môže stať aj taká samospráva, ktorá nemá vybudovaný vlastný vodovod ani kanalizáciu.

V súvislosti s nie príliš pozitívnym stavom vodovodnej a kanalizačnej siete sme sa zaujímali, akým spôsobom zabezpečí nová vodárenská spoločnosť investície na zlepšenie aktuálneho stavu. "Momentálne ceny za vodné a stočné sú regulované štátom. Ak by sa nám podarilo každoročne zvýšiť dnešné ceny len o úroveň inflácie, verím, že by nám zvýšilo aj na investičné akcie," uviedol riaditeľ popradského závodu VVaK.

Podľa neho, nová spoločnosť sa bude musieť vysporiadať tiež zo záväzkami svojho "štátneho" predchodcu. V prípade popradskej čistiarne je to napríklad súdny spor, v ktorom Konsolidačná banka, ktorá prevzala pohľadávky IRB, žaluje štátny podnik o vrátenie 155 miliónovej istiny a úrokov v približne rovnakej výške. Ako uviedol na záver, na uvedenie ČOV do činnosti je potrebné ďalších približne 200 miliónov korún. Držiteľom koncesie na dostavbu diela je opäť pôvodný investor VVaK Košice. Momentálne sa začali rokovania o budúcom úvere. S prácami v interiéroch ČOV sa má začať v januári nasledujúceho roku.