obyvateľa viac ako 8000 korún. V Rožňave sa táto suma šplhá už k siedmym tisíckam na hlavu. Rožňavský primátor František Kardoš však podobný vývoj ako v metropole východu neočakáva. V investíciách sa podľa neho mesto uskromní, dlh bude schopné splácať a nepríde ani o založený majetok.

Nehrozí Rožňave podobný osud ako Košiciam?

- Určité riziko pripúšťam a som si vedomý toho, do čoho ideme. Rozhodnutie mestského zastupiteľstva považujem za jeden z rozhodných krokov. Žiadna väčšia investícia v meste za posledných 11 rokov nebola a bez peňazí to nejde. Cením si odvahu poslancov, že súhlasili s úverom, hoci s vedomím, že ho bude treba splatiť.

Takmer celý majetok mesta je založený v prospech Kremskej banky. Keď mesto nebude z nejakých príčin schopné splácať úver, banka si uplatní záložné právo...

- Inak nie je možné získať financie a je normálne, že sa zakladá majetok. Ide o to, aby nebol ohrozený...

...existuje však určitá hranica, keď už to začína byť priveľmi rizikové. Nemyslíte?

- Som presvedčený o tom, že budeme vedieť úver splácať. Doteraz sme investovali okolo 15 až 16 miliónov ročne...

Bolo to z vlastných zdrojov?

- Bežné výdavky mesta sú ročne okolo 60 miliónov korún, to sú príjmy tvorené z podielových daní, miestnych poplatkov či príjmy z majetku mesta. Predtým sme nemali úver a tie financie boli naše vlastné príjmy.

V novembri 2000, keď sa bral úver z Kremsu, bol jedným z hlavných dôvodov, okrem splatenia mestských obligácií za vyše 11 miliónov, práve dostavba domu kultúry. Operovalo sa so sumou približne 24 miliónov korún, ale to bol iba aproximatívny prepočet. Nebolo vhodnejšie pripraviť riadny rozpočet stavby a zariadiť sa podľa neho?

- Musím podotknúť, že neobstojí argument, že realizácia dokončenia domu kultúry sa robila v časovej tiesni. Pán Ondréšik ešte nebol riaditeľom 1. Rožňavskej, a.s., keď dostal zákazku od mesta, aby prehodnotil, koľko bude stáť dokončenie budovy. Čo sa týka dostavby domu kultúry mám dosť problémov s tým, že jeho dokončenie bude stáť takmer dvojnásobok toho, čo sme predpokladali. Som v takej polohe, že musím obhajovať tie čísla, ktoré mi dajú odborníci. Ja som si nevymyslel ani 24 miliónov, ani neskorších 38 a ani terajšiu sumu 47,8 miliónov korún. Faktom je, že stavebné práce sú urobené a teraz sa finišuje. Podľa niektorých sme mohli dokončiť budovu podľa starých noriem, ale potom by sa mohlo stať, že objekt nebude skolaudovaný. V tomto smere mám stále problém s 1. Rožňavskou. My sme tam dali odborníkov-stavbárov, aby tieto veci zvládli. Žiaľ, nemôžem povedať, že by to zodpovední ľudia z akciovky zvládli.

Stavba je pred dokončením. Jeden úver sa čerpá a druhý sa má začať čerpať. Obchodno-kultúrne centrum (dom kultúry), by okrem toho, že zarobí na svoju prevádzku, malo produkovať niečo navyše. Vlastne to bol jeden z argumentov, keď sa bral prvý úver, že zo zisku z prenájmu plochy pre podnikateľské subjekty sa bude splácať istina úveru. Bude to stačiť?

- Podľa čísel, ktoré vypracovali v 1. Rožňavskej, je kalkulácia postavená tak, že nájomníci okrem sumy za plochu budú zvlášť platiť za služby spojené s prevádzkou objektu. Tým sa osobitne vykryje prevádzka budovy a čistý výnos za prenájom sa použije na splácanie istiny. Ročne to vychádza na približne 2,2 milióna korún. Podľa mojich informácií, zatiaľ nie sú v OKC definitívne obsadené asi štyri nájomné priestory.

Pri prijímaní úveru koncom roka 2000 sa predpokladalo, že okrem vyplatenia mestských obligácií, kde už "horel" termín ich splatnosti, sa okrem spomínanej sumy na dostavbu, počítalo aj s inými investičnými akciami v meste. Nakoniec okrem vlastného vodojemu pre športový areál a pôžičku pre Mestské lesy, išli všetky financie práve na OKC...

- Ešte sme odkúpili späť do vlastníctva mesta hotel Šport a kúpili sme rozostavaný objekt na sídlisku Juh, kde bude zriadený s finančnou pomocou EÚ podnikateľský inkubátor.

A čo obligácie, za ktoré mesto nakoniec zaplatilo zo spomínaného úveru takmer 12 miliónov?

- Za tie sme dostavali byty, ktoré sme potom predali a peniaze prišli do mestského rozpočtu. Tie sa minuli a neukladali sa na zaplatenie obligácií. Aj preto sme potrebovali ten prvý úver. Nakoniec sme ich vyplatili v posledný deň ich splatnosti.

Za prenájom plochy v OKC by mal byť vami spomínaný zisk. Iba za prvý úver je v prvom roku splátka istiny a úrokov asi 12 miliónov, pričom postupne má klesať až pod 7 miliónov za poslednú v roku 2011 alebo 2012. Plus ešte vyrovnávanie dlhu za nový úver 15 miliónov, ktorý poslanci schválili začiatkom tohto roka. Z čoho bude mesto splácať viac ako desaťmiliónový rozdiel?

- Prvé dva roky budú určite tvrdé, čo bude klásť nároky na náš rozpočet. Zrejme budeme musieť menej investovať ako doteraz.

Teda nevnímate to tak, že by bolo mesto riskantne úverovo zaťažené?

- Nevidím to tak, že by to mestu spôsobilo veľké alebo existenčné problémy. Keby sme sa dostali k našim pohľadávkam, ktoré celkovo odhadujem na 19 miliónov korún a medi ne patrí aj dlh neplatičov za byty, dýchalo by sa nám ľahšie. Reálne s návratnosťou celej sumy však nemôžme počítať. Časť vymáhame a za posledné tri roky sa nám podarilo získať späť dosť veľa finančných prostriedkov. Napríklad sme uplatňovali daňové exekúcie.

Požiadali ste banku, aby začiatok splácania preložila z tohto roku na budúci. V novembri sú komunálne voľby a vy nemusíte byť zvolení, tak ako väčšina poslancov, ktorí zadlženie odsúhlasili. Nie je to vzdávanie sa zodpovednosti?

- Už ste mi predtým raz povedali, že mi prajete to, aby ma občania zvolili a aby som sa so splácaním dlh trápil ja. Budem kandidovať a idem do volieb s tým, že to bude treba splácať.