zo Senca, predsedníčka SNS Anna Malíková vyhlasuje, že po preukazoch so Svätoštefanskou korunou sa môžu vydávať hoc i s hákovými krížmi. Aj taký je obraz dnešných dní v dvoch susedných krajinách, odsúdených na spolunažívanie, ktoré chcú patriť do civilizovanej Európy.
Na pozadí diplomatických rokovaní získavajú navrch vášne, pocity ohrozenia a netolerancie. Niet sa čo diviť, že v takejto atmosfére a predvolebnom čase politici pritvrdzujú svoje stanoviská. Je to veľmi úbohá vizitka, ktorej sa západný svet desí, pretože je predzvesťou nacionalistického besnenia. Zároveň však dokazuje, že napriek pokroku, duch minulosti zo stredoeurópskeho priestoru celkom nevymizol. Slovenská trauma z Uhorska a maďarská z Trianonu v ňom stále strašia a na jej vyvolanie stačí jeden problematický zákon.
Zákon, ktorý je diskriminačný a nemoderný už vo svojej podstate, pretože priznáva výhody na etnickom princípe. Bez ohľadu na to, či je slovenský, maďarský alebo iný. V zásade platí, že čím je spoločnosť ekonomicky, kultúrne a spoločensky vyspelejšia, tým menej potrebujú jej príslušníci selektované výhody, tým menej podlieha pudovým temným silám a tým menej bráni majorita menšinám, aby sa hlásili ku svojim koreňom. Ak prihlásenie sa k maďarstvu, "Slovákov hovoriacich po maďarsky", ako slovenských Maďarov s obľubou volá jeden profesionálny nacionalista, vyvoláva u pomerne veľkej časti obyvateľov pocity akejsi zrady, ohrozenia, či závisti pre ich národnú hrdosť, je potom na zváženie, či orientácia na EÚ nie je sebaklamom.
Spomedzi Ukrajiny, Srbska, Chorvátska, Slovinska, Rumunska a SR, ktorých sa zákon o zahraničných Maďaroch týka, majú k nemu výhrady len posledné dve krajiny. Rumunsko vymenilo výhrady za poistku prístupu k západoeurópskemu pracovnému trhu, pre prípad, ak sa pri najbližšom rozširovaní do EÚ nedostane. Slovensko by sa zasa už dnes chcelo správať ako jej člen, keď žiada o podobnú pozíciu ako má Rakúsko, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Zabúda však, že sa naň nevzťahuje aj pre rozdielnosť národnostných menšín v oboch štátoch. Pretože kým slovenskí Maďari žijú na rodnej zemi, rakúski sú poväčšine prisťahovalci.
Na rozdiel od Rumunska, ktoré využilo zákon pre všetkých svojich občanov v podobe legálnej možnosti trojmesačnej práce, je tŕňom v oku slovenskej strany najmä priama finančná podpora národnostného školstva. Ide o 20 tisíc forintov ročne na jedno dieťa, ktoré nechajú rodičia maďarskej národnosti vzdelávať sa v rodnom jazyku. Táto suma nie je zo zákona automaticky nárokovateľná, podobne ako iné peňažné, ale i nefinančné formy podpory vzdelávaniu, kultúre, tradíciám, či pamiatkam národného povedomia. Nakoniec takáto pomoc prúdila k Maďarom v SR cestou nadácií, občianskych združení, kultúrnych zväzov a iných organizácií i doposiaľ a krajanský zákon má ambície zaviesť do toho poriadok. Takéto detaily sa však ťažko počúvajú a ešte ťažšie politicky zhodnocujú, ak chýba empatia.
Po nie príliš brilantných diplomatických rokovaniach je dnes jasné, že z búrky v pohári vody sa stala v oboch štátoch explozívna predvolebná agenda. Brusel ponechal prezieravo vysporiadanie sa s pascou krajanského zákona na dvojstranných rokovaniach a dohodách. Zvládnu susedia, z ktorých by mohli byť i dobrí priatelia, túto skúšku ohňom?
(Autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
