štát zvedavý, koľko sme našetrili a čo nehnuteľného sme nadobudli. Do 31. januára musíme teda priznať svoj majetok. Alebo vyhlásiť, že nemáme. Škandál.
Aj normálnejšie médiá, bohužiaľ vrátane Korzára, robia najnovšej forme štátneho teroru dokonca reklamu. (Strčte si, súdruhovia, tie VYHLÁSENIA, ktoré vypadli zo včerajšieho SME i Korzára, láskavo do riti.) Na odpor sa nesmelo postavila pravica. Teda časť, keďže SDKÚ, KDH, SMK i superreformátori z OKS vec prehliadli. Demokratická strana a Ruskova televízna strana vyzvali ministerstvo financií, aby nepokutovalo tých občanov, ktorí do 31. januára nepodajú vyhlásenie o tom, že nemajú čo priznať. DS a ANO navyše vyslovili obavu, že "podávanie majetkových priznaní je zbytočný úkon, ktorý nemôže zabezpečiť deklarovaný cieľ, teda zdaniť majetok nadobudnutý z nezdanených príjmov".
Isteže, to je pravda. Povinné "vyhlásenie" o tom, že "nie som povinný podať majetkové priznanie", je nielen sprostá, ale absurdná štátna buzerácia. Ak predsa zákon stanoví, že majetkové priznanie je povinný podať ten, kto dosiahne istú hranicu majetku, z logiky veci vyplýva, že ten, kto priznanie nepodal, NEPRIAMO VYHLASUJE, že majetok na priznanie nemá.
Takisto je nad slnko jasné, že vlastníci nezdaneného majetku sa v "priznaní" nepriznajú; veď okrem dodatočného zdanenia by sa poniektorí vystavili aj riziku trestného stíhania. Na takého blázna, ktorý vytunelované milióny dobrovoľne prizná, neverí azda ani Schmögnerová. Čiže podľa pravdy vyplnia formulár iba poctivci, ktorí všetko dávno zdanili. Prípadne ešte tí, ktorí si nakradnuté prostriedky "vyprali" už v bývalých priznaniach. (Mimochodom - presne na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti sú najlepšie majetkové priznania.)
Námietky DS a ANO sú však banality. Podstata, ktorá na Slovensku ani nezaznela, neleží v akomsi šikanovaní nemajetných, ale v šikanovaní VŠETKÝCH: Inštitút majetkového priznania je neobhájiteľným vpádom štátu do súkromnej sféry, je spochybnením dvoch najzákladnejších slobôd - vlastniť majetok a práva na súkromie. Majetkové priznanie je výrazom bohorovného a nezdôvodniteľného nadradenia záujmov štátnej moci nad osobnú slobodu občana.
Jednoducho a jasne: Neexistuje legitímny účel, ktorý by oprávňoval štát ukladať občanom povinnosť oceňovať vlastný majetok a výsledok nahlasovať. Ak už nič iného, ako k tomu príde zaneprázdnený človek, aby počítal koruny, príbory a spodnú bielizeň nad 5000 Sk? Čo to je za drzosť, za kravinu??
Aj keby vyššia úvaha o zbytočnosti majetkového priznania pre lepší prehľad o príjmoch nesedela (ale sedí!), štát má už dosť administratívnych i represívnych nástrojov, aby daňový výber optimalizoval. Problém je iba v tom, že ich nedokáže efektívne využívať. Že existujú miliardové nedoplatky a daňové úniky, nie je chybou poctivých občanov, ale práve a len byrokratického, neschopného, lenivého a častokrát korupčného štátneho aparátu. (Majetkové priznania znamenajú práveže ešte zvýšenú záťaž pre finančné úrady (nehovoriac o zvýšených výdavkoch). Tie sa ukazujú nefunkčné už i z aspektu kontroly daňových priznaní, o čom svedčia práve úniky a nedoplatky.)
Majetkovými priznaniami štát proste trestá tých, ktorí nadobudli svoje príjmy a statky legálnym spôsobom, za to, že sú schopnejší a pracovitejší než ostatní. Taký je odkaz slovenského štátu - ak váš majetok presahuje jeden a pol milióna, ste podozrivý.
Na Slovensku neboli nielenže zodpovedané, ale ani položené základné otázky: Odkiaľ sa vzalo právo štátu pýtať sa na SÚKROMNÝ MAJETOK a ZHROMAŽĎOVAŤ o ňom INFORMÁCIE? Kam až môže siahať moc štátu a kam štátny aparát vstupovať už nesmie? Tu je dobre uvedomiť si ešte jednu vec: Ak na Slovensku platí Listina základných práv a slobôd, a teda aj NEDOTKNUTEĽNOSŤ OBYDLIA, tak majetkové priznania sú zbytočné i preto, lebo daňová správa si nedokáže ani overiť ich správnosť. Nemá totiž legálnu možnosť skontrolovať hnuteľný majetok či existenciu majetkových práv a podobne.
Pokiaľ iné nezmysly, napr. sčítanie ľudu, existujú aj inde, majetkové priznania nepoznajú ani v krajinách EÚ. Vo visegrádskom priestore dopadli katastrofálne - v Maďarsku boli zrušené ústavným súdom a v Česku minuloročný nápad Zemanovej vlády zmietol parlament. Pričom - perla! - spodná hranica majetku na priznanie sa navrhovala na 10 miliónov Kč!!
Záverom. Ak ako barani strpíme majetkové priznanie, tak za chvíľu nám tu spokojne uzákonia trebárs aj SEXUÁLNE PRIZNANIE. Ak štát má právo vyžadovať od občanov súpis majetku, prečo by nemal nárok aj na súpis koitov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
