riaditeľ divízneho závodu Energetika VSŽ Oceľ Ing. Alexander D. V kauze výbuchu plynu vo VSŽ, následkom ktorého sa 27. októbra 1995 bezfarebným a nepáchnucím oxidom uhoľnatým otrávilo 11 ľudí, bol spolu s ním uznaný vinným z trestného činu všeobecného ohrozenia aj Ladislav M., ktorý v kritickom čase zastával funkciu majstra. Súd mu vymeral peňažný trest vo výške 20-tisíc korún.

Obžalovaní sa vzápätí po vynesení rozsudku odvolali a to isté urobil aj prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Ivan Vanko, ktorý podal odvolanie v ich prospech. O dva mesiace neskôr však došlo k zásadnej zmene postoja prokuratúry vo vzťahu k obidvom obžalovaným. Okresný prokurátor vzal totiž späť odvolanie v prospech Ing. Alexandra D. a v prípade Ladislava M. ho modifikoval v tom zmysle, aby mu bol uložený podmienečný, teda prísnejší trest.

Včera predstúpili pred senát Krajského súdu v Košiciach, ktorý v priebehu troch dní pravdepodobne definitívne rozhodne o opodstatnenosti ich odvolaní. Z ich čítania vyplynulo, že rozhodnutie prvostupňového súdu považujú za nesprávne a v rozpore so zákonom, pretože nemá oporu v dôkazoch.

Pre pripomentie uvedieme, čo vyplynulo z dokazovania pred Okresným súdom Košice II. Ukázalo sa, že jedným zo základných nedostatkov záchranných, lokalizačných a likvidačných prác bola skutočnosť, že výbuch plynu bol až do 20.00 hod. považovaný len za prevádzkovú poruchu. Tomuto hodnoteniu zodpovedali aj prijímané opatrenia a tok informácií. Riadiaci pracovníci vo VSŽ riešili situáciu vo vlastnej kompetencii, navonok neposkytli dostatočné informácie o vzniku havárie a nežiadali o poskytnutie pomoci. Pri oprave poškodeného potrubia nebolo vykonávané zisťovanie prízemnej meteorologickej situácie a koncentrácia oxidu uhoľnatého v ovzduší bola zisťovaná nesystematicky, nebola centrálne sledovaná a vyhodnocovaná. Pre riešenie opatrení po vzniku mimoriadnej udalosti nebol v rámci VSŽ Oceľ s. r. o., VSŽ Keramika s. r. o. vytvorený centrálny riadiaci orgán na riešenie krízovej situácie. Ani po zistení veľkého počtu osôb neboli v objekte VSŽ prijaté zodpovedajúce opatrenia.

Nedostatočné bolo i varovanie zamestnancov na ohrozených pracoviskách, ako aj informovanosť ostatných právnických a fyzických osôb pôsobiacich vo VSŽ a. s. Košice. Nebol vyhlásený signál "všeobecná výstraha" a odsun zamestnancov z ohrozeného územia bol vykonávaný nekoordinovane, bez dostatočného prehľadu. Pod uvedené nedostatky sa podpísala aj skutočnosť, že havarijné plány boli spracované popisnou formou a neobsahovali analýzu možného ohrozenia územia v okolí hlavných rozvodov plynu. Na stupni VSŽ nebol organizačne vytvorený centrálny riadiaci orgán na riadenie opatrení po vzniku mimoriadnej udalosti, ktorého účinky presiahli pôsobnosť jednej spoločnosti. Summa-summarum, príčina tragických následkov prevádzkovej havárie vo VSŽ spočívala v tom, že nebola venovaná dostatočná pozornosť celej oblasti havarijného plánovania, príprave riadiacich pracovníkov a ani príprave zamestnancov. Vnútropodnikové normy neboli upravované ani po vydaní právnych noriem (napr. Zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej obrane obyvateľstva…).

Na uvedené skutočnosti poukázali nielen obhajcovia obžalovaných, ale aj prokurátor JUDr. Ivan Vanko. Ten dospel k záveru, že Ing. Alexander D. bol zodpovedný len za svoju prevádzku, za odstránenie technologickej havárie, ale nie za celý objekt VSŽ, resp. za smrť 11 ľudí. "Pod situáciu, ktorá nastala, sa podpísal súhrn uvedených faktorov. Nezapríčinil ju Ing. Alexander D., preto za vzniknuté následky nemôže niesť zodpovednosť v zmysle obžaloby. Navrhujem súdu uznať jeho vinu len podľa paragrafu 180, ods. 1, 2 písm. b, teda nie na základe ods. 4, Trestného zákona," uviedol v záverečnej reči.

Druhý z dvojice obžalovaných Ladislav M. sa mal ako majster prevádzky Chémia DZ Koksovňa VSŽ Oceľ s. r. o. previniť tým, že po tom, čo pomocou prístroja signalizujúceho vysokú, život ohrozujúcu koncentráciu plynu v ovzduší nevydal svojim podriadeným príkaz na opustenie zamoreného priestoru v dôsledku čoho došlo k otrave a smrti Štefana Janovského. Obžalovaný však nastúpil do nočnej zmeny o 22. hodine, teda dve hodiny po tom, čo šačianska nemocnica praskala vo švíkoch a kapacitne už nestačila na poskytovanie pomoci priotráveným zamestnancom VSŽ. Nehovoriac už o tom, že v tom čase boli nájdení aj prví mŕtvi. Napriek tomu mu jeho nadriadený prikázal, aby odviedol desať ľudí na jednotlivé prevádzky... Kým Ladislav M. zistil, že namerané hodnoty plynu sú život ohrozujúce a chcel sa s chlapmi vrátiť, bolo už neskoro a on sám upadol do bezvedomia… Priotrávil sa a to oveľa intenzívnejšie ako Štefan Janovský, ktorý zomrel… Za takejto dôkaznej situácie žiadali oslobodenie Ladislava M. spod obžaloby tak obhajca, ako aj prokurátor.

K akému záveru nakoniec dospel senát, je už zrejmé. Nesporným faktom je však i skutočnosť, že aj sudcovia na kraji sa ešte poriadne zapotia, kým dospejú k nejakému rozhodnutiu. Potvrdil to už včerajšok, keď na verejnom zasadaní v rámci doplnenia dokazovania, senát vypočul deväť svedkov. Išlo o riadiacich pracovníkov, dispečerov a tých, ktorí mohli ozrejmiť niektoré závažné skutočnosti súvisiace s tragédiou spred siedmich rokov. Aj po včerajších doplňujúcich výsluchoch svedkov je zrejmé, že vnútropodnikové normy a nariadenia platné v hutníckom gigante v kritickom čase, nevymedzovali kompetencie a zodpovednosť riadiacich pracovníkov tak, ako mali.

Preto je dnes také ťažké prišiť vinu za nesprávne vyhodnotenie havárie na potrubí a tiež prijatie neadekvátnych opatrení komusi konkrétnemu. V prípade Ing. Alexandra D. je minimálne otázne, či bol zodpovedný len za odstránenie havárie na potrubí, alebo aj za riešenie následných krízových situácií. Nelogicky vyznieva aj "nedbanlivosť" Ladislava M. Keby mal dostatok informácií, určite by neriskoval svoj vlastný život, ani životy spolupracovníkov, s ktorými mal vykonať konkrétnu úlohu. Na celej čiare však zlyhal bezpečnostný systém a ochrana pracovníkov. Verejné zasadanie odvolacieho senátu je naplánované do 17. januára.