si v tomto zápase po dlhých rokoch znovu obliekol odchovanec TU Patrik Meluš. Jeho 217 centimetrov bolo cítiť, aj tréner Rešetár sa vyjadril, že na Spiši to bol Patrikov zápas. Nečudo, keď dá niekto 32 bodov a pridá skvelých 14 blokov... Čochvíľa 30-ročný pivot odišiel z Košíc po sezóne 1996/97 do Prievidze, kde stávil dva roky. Potom sa už vybral na potulky po zahraničí (Slovinsko, Chorvátsko, Nemecko), pričom medzitým si zahral aj v slovenskej reprezentácii. S obrovitým pivotom sme sa o výpomoci košickému tímu, stretnutí v Spišskej Novej Vsi i postrehoch zo zahraničného účinkovania pozhovárali.
Ako sa vám pri druholigovej premiére na palubovke Spišskej Novej Vsi hralo?
"Úspešne. Dal som 32 bodov, takže to celkom ušlo."
Druhá liga, to pre vás musela byť naozaj pohodička...
"Už dlhší čas som nehral, musel som sa teda do toho najprv dostať a zapracovať. Postupne by to malo byť ešte lepšie."
Spišiakov ste 'zrušili' štrnástimi blokmi. Museli byť z vás poriadne zúfalí...
"Boli z toho úplne nešťastní. Vedeli, že som pre nich najväčším nebezpečenstvom. Snažili sa ma ubrániť, s čím som sa úspešne vysporiadal, takže sa mi napokon podarilo mužstvu pomôcť."
Ostánete už v Košiciach do konca sezóny?
"Mám rozrobené aj hosťovanie v Žiline. Snažím sa však získať najmä nejaké dobré angažmán v zahraničí. Košice sú takým provizóriom, aby som nevyšiel z cviku. Dohodol som sa s nimi tak, že mi nebudú robiť problémy, ak sa mi niekto z cudziny ozve."
Očakávate, že ponuka zo zahraničia by mohla prísť eštev priebehu tohto ročníka?
"Ja v to dúfam. Do polovice februára ešte žije nádej a ak to aj nevyjde, budem hrať na hosťovaní v Žiline a popri tom pomáhať Košiaciam tak, ako Mišinský a Schwartz. Pomôžem teda, komu môžem a zároveň aj sebe, pretože sa tým budem udržiavať vo forme."
Ako sa vaša výpomoc technikom vlastne upiekla?
"V polovici decembra som odišiel ruskej Tuly. Ohlásil som sa teda Košiciam, či nemôžem s nimi trénovať. Keď som si do konca decembra nič nové nenašiel povedal som si, že by bolo dobré hrať aj v zápasoch, aby som nevyšiel z cviku. Oni potrebujú pomoc, je to teda výhodné pre nich, a aj pre mňa, pretože si udržím zápasovú prax. Obe strany sú teda spokojné."
V Košiciach ste sa zoznamovali s vrcholovým basketbalom, zrejme celkom rád, že ste si za nich po dlhom čas mohli znovu zahrať, i keď len v II. lige.
"Iste. Čo sa týka peňazí, tak tu síce hrám v duchu hesla I love this game, ale dôležité je, že mám kde hrať."
Do ruského Arsenalu Tula ste prišli iba pred začiatkom tejto sezóny. Čo sa stalo, že ste svoje účinkovanie v tamojšom klube tak rýchlo ukončili?
"Klub sa dostal do finančných ťažkostí a nebol schopný
vyplácať ma podľa zmluvy. Najprv som na peniaze čakal som na peniaze, ale už to trvalo pridlho, takže som sa rozhodol radšej odísť domov."
Zahrali ste si v Slovinsku, Chorvátsku, Nemecku i Rusku, kluby ste striedali v dosť rýchlom slede. Kde sa vám najviac páčilo?
"Na Slovensku (úsmev)."
Skutočne?
"Mal som to naozaj pestré, pochodil som toho dosť. V zahraničí je predsa len iná úroveň basketbalu, takže som tam hľadal práve také miesto, kde by sa mi najviac páčilo. Zatiaľ sa mi však také miesto, kde by som bol úplne spokojný, nájsť nepodarilo. Zatiaľ som nemal to šťastie, kde by to bolo v poriadku aj finančne aj po basketbalovej stránke. V Slovinsku a Chorvátsku bol super basketbal, ale neboli tam peniaze. V Nemecku peniaze boli, ale úroveň hry nebola ktovieaká. Myslel som si, že v Rusku budú obidve stránky skĺbené, nebolo to však celkom tak."
Vráťme sa k vášmu pôsobeniu v Arsenali Tula. Do Ruska teraz húfne odchádzajú hokejisti i futbalisti, pretože tamojšie obrovské fabriky sponzorujúce jednotlivé kluby im ponúkajú rozprávkové zmluvy. Vy však spomínate finančné ťažkosti. Znamená to, že v basketbale to neplatí. Kluby nemajú v rukách bohatí magnáti?
"Tiež je to tak, ale môže sa stať, že magnátovi to práve nejde. Keď som sa chcel dohodnúť, hovoril, že momentálne peniaze nie sú, ale že budú neskôr, pretože teraz mal vraj veľké výdavky. Tým ma však veľmi nepresvedčil, takže som radšej odišiel. Môže totiž byť, že tie peniaze nebude mať ani potom. Zatiaľ sa mi to potvdrzuje. Pred odchodom som im totiž povedal, že keď budú už penieze budú mať, môžu mi zavolať a ja sa sa vrátim. Zatiaľ sa však nikto neozval. Hľadám si teda niečo iné, v priebehu sezóny je to však ťažké."
Čo kvalita súťaže?
"Je veľmi dobrá. Najmä družstvá, ktoré hrajú v pohároch, sú na vysokej úrovni. Aj financie sú tam dosť zaujímavé. Žiaľ, ja som sa síce trafil na správny čas, ale na nesprávne miesto."
Ako sa v lige držal váš klub?
"Neboli sme na tom príliš dobre. Problémy s peniazmi totiž boli od začiatku a to sa prejavovalo aj na výkonoch. Odohrali sme síce aj niektoré veľmi dobré zápasy, ale prehrávali sme. V takej ťažkej lige sa každé zaváhanie hneď prejaví v tabuľke a keď som odchádzal, Tula už bola posledná."
A čo vaša osobná bilancia? Patrili ste v tíme k najlepším strelcom?
"Áno. Medzi centrami som stál veľmi dobre aj v rámci hodnotenia celej ligy, pretože som bol jedným z najlepšie doskakujúcich hráčov a v priemere som dával pätnásť bodov na zápas. Nebolo to teda zlé, žiaľ, situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
