budúcnosti, avšak v prípade Stana je to trošku inak. Pred súdom sa zodpovedal z trestného činu vraždy, ktorým pripravil o život svojho rovesníka. Skutku, ktorý sa nedá napraviť žiadnym pokánim, ani ľútosťou. Na pohľad nesmelý, zakríknutý chlapec s jemnými črtami tváre povedal, že to bola nešťastná náhoda. Predchádzalo jej však niečo iné, o čom on sám odmieta rozprávať.

Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že sa s ním život nemaznal. Ako päťmesačný prekonal zápal mozgových blán, v dôsledku ktorého u neho došlo k 80-percentnému zníženiu, resp. strate sluchu v ľavom a k 20-percentmému zníženiu v pravom uchu. Bola to prvá rana od života, ktorá ho zasiahla na najcitlivejšom mieste. Hanbil sa nosiť naslúchací aparát a to, že nepočuje, skrýval a dodnes sa s tým nedokázal vyrovnať. Druhý úder, ktorý niesol veľmi ťažko, mu zasadili rodičia. Mal len deväť, keď sa rozviedli. Až do skončenia základnej školy zostal pri mame. Po nástupe do odborného učilišťa zakotvil na dva roky u otca, ale skôr, ako sa vyučil za elektromechanika, bol umiestnený do detského domova... Opustil ho po dovŕšení osemnástych narodenín. Netušil, že práve v blízkosti tochto prechodného domova, sa dopustí činu, ktorý sa nedá napraviť.

"Valéra som predtým vôbec nepoznal. Zoznámili sme sa v kritický večer v krčme. Keď som tam prišiel, mal som vypité jedno pivo. Sedeli sme, popíjali, neboli medzi nami žiadne nedorozumenia. Vypil som dve poldeci ostrého a dve pivá. Ďalší alkohol nám krčmárka predať odmietla. Cestou z krčmy, sa ma opýtal, či nosím nôž. Vtedy som si spomenul, že som sa po práci neprezliekol a že motýlik mám pri sebe. Vytiahol som ho a potom sme predvádzali, ktorý z nás vie s ním lepšie narábať. Mne to išlo lepšie…" vypovedal v prípravnom konaní 19-ročný Stanislav K.

Dodal, že potom sa s Valérom sácali do hrude, kým sa medzi nich nezamiešal jeho menovec Stano. Odstrčil Valéra a začali sa pasovať oni dvaja. Spadli na zem a vtedy si uvedomil, že ešte stále drží v ruke nôž… Vzápätí si spomenul na Valéra a šiel ho hľadať…

"Našiel som ho ležať na chrbte a na jeho bruchu som videl krv. Veľmi som sa naľakal… Medzi tým prišiel Stano a začal robiť Valérovi masáž srdca. Kričal, že ak Valér zomrie, tak ma zabije… Neviem o tom, že by som ho pichol motýlikom, nepamätám si na všetko. Veľmi ľutujem, čo sa stalo," bránil sa obžalovaný.

Jeho menovec Stano G. pred súdom vypovedal, že cestou z krčmy išli obžalovaný a Valér asi dva-tri metre pred ním. Pozeral si pod nohy a keď zdvihol hlavu, videl ako obžalovaný sotil do Valéra. V tom čase sa už nachádzali v areáli detského domova.

"Pribehol som k nim, chytil som Stana za ruky, začali sme sa naťahovať, kričal na mňa, aby som ho pustil, lebo ma pichne a pritom sme sa skotúľali dole na ihrisko. Sadol som si na Stana a vtedy som zbadal, že sa mu v ruke niečo zablyslo… Bol to nôž, ktorý som mu vzápätí vybil z ruky s tým, aby prestal vystrájať. Potom som odišiel za Valeriánom… Počul som ho ako vykríkol, ´On ma pichol!´, ale nepamätám si, či to bolo v momente, keď som ho šiel brániť, alebo až potom, keď som sa už so Stanom naťahoval," dodal svedok.

Z prípravného konania i z dokazovania pred súdom vyplynulo, že to najdôležitejšie, ako došlo k bodnutiu poškodeného, nikto zo svedkov nevidel. Nepamätá si to ani obžalovaný. Uviedol len to, že k tomu mohlo dôjsť pri machrovaní s motýlikom, keď ním točil a robil výpady. Expert, pred ktorým znázornil ako, na margo toho uviedol, že k bodnutiu mohlo dôjsť i oblúkovitým, teda neštandardným, spôsobom manipulácie s motýlikom.

Vzhľadom na pitevný nález, vyšetrenia, obhliadku miesta činu a rekonštrukciu, znalci z odboru súdneho lekárstva dospeli k záveru, že v čase útoku stál obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou čelom k poškodenému. Špeciálny vreckový nožík "motýlik" držal nadhmatom v pravej ruke s čepeľou vyčnievajúcou najskôr ostrím smerujúcim nahor, pričom ním útočil na hrudník poškodeného väčšou silou a prudkosťou zhora nadol. Spôsobil mu tak bodnoreznú ranu s kanálom 8,5 cm. Znalci vylúčili, že by k vzniku poranenia mohlo dôjsť strkaním do poškodeného.

Pod zbytočnú smrť mladého človeka sa podpísal alkohol. Dychová skúška, ktorej sa podrobil obžalovaný ukázala, že mal 2,36 promile alkoholu v krvi. O čosi menej, 2,02 promile, mal nebohý Valér.Podľa znalcov zo súdneho lekárstva sa obidvaja nachádzali v ťažkom stupni opitosti.

A práve alkohol, je to, čomu by sa mal obžalovaný vyhýbať, pretože podľa znalcov je pod jeho vplyvom popudlivejší, konfliktnejší, až agresívny. Jeho osobnosť je psychopaticky štrukturovaná, emotívne labilná, s poruchami sociálnej spôsobivosti. Javí známky zvýšenej pohotovosti k afektívnym reakciám a impulzívnym postojom. Poruchu osobnosti dávajú znalci do príčinnej súvislosti s prekonaným zápalom mozgových blán.Navrhli súdu uloženie ochranného psychiatrického liečenia zameraného na harmonizáciu osobnostnej štruktúry.

Na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutočností, senát Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru, že obžalovaný nebodol poškodeného úmyselne, ale z nedbanlivosti a prekvalifikoval trestný čin vraždy na ublíženie na zdraví. Za to mu vymeral jeden a pol roka a pre výkon trestu ho zaradil do prvej nápravovýchovnej skupiny. Súčasťou trestu je aj ochranné psychiatrické liečenie, ktorému sa podrobí ambulantnou formou a prepadnutie zbrane (motýlika) v prospech štátu. Rozsudok nie je právoplatný.