futbalu. Jeho náhly odchod dávali mnohí do súvisu s nervy drásajúcim záverom lanského druholigového ročníka, v ktorom si HFC uratovalo kožu len senzačným víťazstvom na ihrisku Devína. V Belanovom prípade však platí, že stará láska nehrdzavie a možno aj preto od minulého týždňa opäť zarezáva so zverencami trénera Molku.
Dopočuli sme sa, že ste znovu po polročnej prestávke zakotvili v humenskom futbalovom prístave. Je to pravda?
"Áno, je. Už počas minulého týždňa som s HFC absolvoval tri tréningy, po ktorých som mal s mužstvom cestovať na práve prebiehajúce sústredenie na Sninských rybníkoch, ale moje plány skrížila choroba. Dnes sa mám ísť do Humenného ukázať a keď lekár povie, že môžem opäť naplno zaberať, pôjdem za chlapcami. Zatiaľ sa však doma v Michalovciach liečim."
Ako vás bývalí spoluhráči prijali? Neboli prekvapení?
"Boli, ale vo futbale je normálne, že raz ste tu a na druhý deň zase inde. Taký je futbalový chlebík. Ja som sa rozhodol po tom, čo mi humenskí funkcionári sľúbili, že niektoré nevyjasnené veci z nedávnej minulosti budú upravené na správnu mieru, vrátiť sa do humenského kolektívu."
Narážate na váš podivný odchod spred začiatku tejto druholigovej sezóny?
"Záver lanského ročníka bol dosť hektický, takže niet divu, že sa na verejnosti objavili všakovaké zaručené správy, ktoré ma upodozrievali z čohosi, čo som nikdy nespravil. Možnože sme si potrebovali od seba na chvíľu oddýchnuť, aby sme sa znovu podujali zachrániť pre Humenné druhú ligu. Pod môj odchod spod Vihorlatu sa podpísal tiež náhly odchod trénera Rybára, ale priznávam, že som si chcel aj o čosi vylepšiť podmienky v mojej zmluve. Humenčania s tým nesúhlasili, a tak som na moju smolu dal na slová tzv. manažérov, ktorí mi núkali angažmány v rôznych kluboch. Z ničoho však napokon nič nebolo, nuž z toho vznikol polročný problém."
Mierite na fakt, že na Slovensku treba platiť za každého a teda aj za hráča, ktorého v jeho klube už nechcú?
"Presne. Aj preto som sa rozhodol skúšať šťastie v zahraničí."
"Ale po tom, čo proti Ličartovciam vybuchol mladý Žolna sa medzi kandidátmi na post humenskej jednotky objavilo aj vaše meno. Prečo ste sa už vtedy nerozhodli pre návrat?
"Volal mi riaditeľ HFC Peter Pencák, ale keďže som bol len jedným z kandidátov, rozhodol som sa nečakať a išiel som skúšať šťastie na Moravu. V treťoligovom Tatrane Poštorná mali brankársky problém a keďže tam počas jesene pôsobil môj bývalý spoluhráč z Humenného Dalibor Karnay, padla voľba na mňa. Za Poštornú som odchytal jeden priateľský zápas proti Českým Budejoviciam, v ktorom sme prehrali 1:2 gólom z penalty. Tréner i majiteľ klubu boli so mnou spokojní, mali ma neskôr kontaktovať, ale po tom tréner odišiel, navyše sa vyskytli aj problémy finančného rázu, a tak z toho napokon zišlo."
Vaša moravská misia však ešte nekončila. Ozvali sa vám Zlínčania, však?
"Áno, mal som tam ísť, ale napokon sa rozhodli pre iného gólmana."
Nemali ste chuť vrátiť sa opäť na Slovensko?
"Mal, dokonca boli v hre aj dva nemenované kluby. V prvom to stroskotalo na predčasnom odchode trénera, v druhom som bol zase len krajnou alternatívou."
Sľubne sa vám však črtalo pôsobenie v ukrajinskom klube Vorskla Poltava. Na čom to stroskotalo?
"Predovšetkým na tom, že manželka Lenka koncom minulého roka porodila malého Lukáška. Predtým som odchod do cudziny aj zvažoval, ale po synčekovom narodení som začal pozerať na svet inými očami a tak som chcel ostať pri rodine. Nič iné za tým netreba hľadať."
Pred časom sme zaregistrovali záujem o vašu osobu zo strany Veľkých Kapušian či Michaloviec. Do tretej ligy ste zrejme klesnúť nechceli, súhlasíte?
"V tom by som problém nevidel, ale viac pre mňa znamenala výzva vrátiť sa do Humenného, kde by som rád spolu s chlapcami odvrátil hrozbu vypadnutia do tretej ligy. Takúto katastrofu musíme odvrátiť."
Ale to isté ma určite v pláne aj Peter Zajaroš, nemyslíte?
"Ako správnemu členovi kádra mu to ani nezazlievam. Zhováral som sa už s činovníkmi a tí mi vraveli, že ma berú ako jednotku. Tým však nechcem povedať, že budem chytať automaticky. O miesto medzi tromi žrďami sa mienim zdravo pobiť."
Polroka ste však v majstrovskom zápase nechytali. Neprejaví sa to na vašich výkonoch či slabšej dôvere trénera?
"Počas tých rokov, čo vo futbale pôsobím som sa naučil, že zdravie a skúsenosti sa nedajú kúpiť..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
