fenomén je taký čitateľný v teréne ako práve bradlá. Vystupujú ako výrazný, úzky oblúkovitý pás, tiahnuci sa od Bielych Karpát cez Považie a Oravu do Poľska. Na naše územie sa vracajú v Pieninách, kde vytvorili niekoľko pozoruhodných útvarov. Medzi najznámejšie a najkrajšie príklady bradiel tu patria Haligovské skaly, ktoré sa vypínajú nad obcou Haligovce.
Podobne ako väčšinu bradlových útvarov u nás, aj Haligovské skaly tvoria druhohorné, jurské vápence, ktoré vystupujú v krajine ako výrazné, ostré skalné chrbty a tvrdoše. Celý ich hrebeň je dlhý približne jeden a pol kilometra a tiahne sa západo-východným smerom. Pôvodne kompaktný hrebeň podľahol dôsledkom mrazového zvetrávania, ktoré ho rozčlenili do viacerých skalných chrbtov. Tie sú oddelené piatimi výraznými žľabmi, vyplnenými sutinou. Okrem toho v Haligovských skalách možno nájsť aj príklady povrchových i podzemných krasových foriem - skalných okien, či jaskýň.
Azda najznámejšou atrakciou Haligovských skál je jaskyňa Aksamitka. Svoje meno má po bratríckom veliteľovi Petrovi Aksamitovi, ktorý sa tu zdržiaval v roku 1458. Je významným archeologickým a paleontologickým náleziskom, žiaľ, jej popularita a frekvencia návštevnosti v minulosti sa neblaho podpísala pod kvapľovú výzdobu, ktorá je do značnej miery zničená. Vchod do typickej krasovej jaskyne, vytvorenej vodou, presakujúcou puklinami z povrchu, je vo výške 750 metrov a s takmer 350 metrami dĺžky je najväčšou jaskyňou Pienin. Okrem nej sa v Haligovských skalách nachádzajú aj ďalšie, menšie jaskyne, napríklad Kozia, či Jazvečia.
Haligovské skaly sú veľmi cenné aj z floristického hľadiska. Tak ako v celých Pieninách, aj tu sa vyskytuje množstvo vzácnych horských a vysokohorských drrhov rastlín, pričom práve na skalných stanovištiach rastú aj rôzne teplomilné druhy.
V nedávnej minulosti viedli cez územie Haligovských skál, prakticky ich hrebeňom, ako aj okolo jaskyne Aksamitka značkované turistické chodníky. Keďže však devastácia týchto krehkých prírodných systémov nadobudla neúnosnú mieru, rozhodlo sa o ich zrušení. Haligovské skaly sú Národnou prírodnou rezerváciou na ploche vyše 63 hektárov, Aksamitka od roku 1996 Národnou prírodnou pamiatkou. Celé opisované územie patrí do Pieninského národného parku.
BEDEKER
Prístup: Priamo cez Haligovské skaly nevedie turistický chodník. Je však vyznačená trasa po ich obvode, ktorá začína v Haligovciach (cesta Stará Ľubovňa - Červený Kláštor) u časti Bednáre. Zelená značka vedie východným okrajom Haligovských skál na hrebeň, kde sa stretá s červenou značkou. Po nej cez Plašnú (889 m) vedie chodník do Červeného Kláštora. Celá opísaná trasa trvá približne 2 a 1/4 hodiny.
