Košice - Po operete Gejzu Dusíka siahol režisér Roman Polák. Modrú ružu inscenuje na doskách veľkého javiska.
Autorom hudby je prvý priekopník tohto žánru na Slovensku Gejza Dusík. Árie sa stali šlágrami, napríklad pesnička "Len bez ženy", ktorú najprv spopularizoval Krištof Veselý a po ňom Ivan Krajíček a Milan Lasica. Modrá ruža je bezpochyby najpopulárnejšia skladateľova opereta - ešte za vojny uvedená v SĽD Nitra, obnovená v SND roku 1943 a inscenovaná aj v zahraničí. Je to vlastne milostný detektívny príbeh o ukradnutom vynáleze. Za sluhu prezlečený detektív Edmond vyrieši tajomstvo záhadného prášku a získa si srdce krásnej Sylvy.
Hudobné naštudovanie mal v rukách Karol Kevický. Ako uviedol oproti pôvodnej predlohe sú minimálne zmeny.
"Po dohode s režisérom sme nanovo urobili melodrámy, ktoré síce v scenári boli, ale sa nedochovali. Vytvorili sme reminiscencie tých skladieb, ktoré nám ponúkol Dusík v Modrej ruži. Nazdávam sa ,že tým vôbec autor hudby neutrpel. Napokon všetky tieto úpravy nám schválila pani Dusíková osobne."
Predstavenie naštudovali v dvoch obsadeniach, jedno je činoherné a druhé operné. V hlavných úlohách sa predstavia Jozef Úradník a v opernom podaní Gabriel Szakál v postave inžiniera Lenoira.
Roman Polák síce nikdy čistý žáner ako napríklad opereta nerobil, ale hudbu vo svojich hrách s obľubou používa. Robil Tyla Ulenspiegela v Martine, s vtedy ešte neznámou skupinou Team a jeho inscenáciu Baala, ktorého zhudobnili Andrej Šeban a Richard Müller, spopularizovala pesnička Díva sa na nás boh. V Národnom divadle v Prahe robil Claudelovu Saténovú črievičku. Išlo o hru s malým 15-členným orchestrom a opernými vložkami. ako uviedol režisér, pokúsil sa týmto naštudovaním dokázať, že opereta môže byť aj moderným žánrom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
