Chmeliarom, konateľom novo vzniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným, verejne deklarujú jediný cieľ, ktorý majú seniori klubu v tejto sezóne pred sebou, postup do medzinárodnej HIL-ky. O nasledujúci rozhovor sme požiadali práve M. Chmeliara.

V auguste minulého roku sa na slovenskej športovej scéne objavil nový subjekt pod názvom ŠK Farmakol Tatran Prešov. Ten sa stal nástupcom zanikajúceho MHK Tatran, no dňom 1. 1. 2002 sa pretransformoval na ŠK Farmakol Tatran spol. s r.o. Môžete nám objasniť príčiny takého postupu?

"Počas tých piatich mesiacov, čo pôsobíme v prešovskej hádzanej, sme sa presvedčili, že je to nevyhnutnosť. Za ten čas bolo potrebné dať dokopy päť miliónov korún na bezproblémové fungovanie klubu. No nešlo iba o zabezpečenie samotnej športovej činnosti vo všetkých vekových kategóriách, no tiež o opravu kúrenia v hale na Baštovej ulici, prevzatie záväzkov a dlhov po našich predchodcoch, nákup vlastných odchovancov roztrúsených po celom Slovensku, vyplácanie miezd profesionálnym hráčom a trénerom.

Všetci tiež vieme, že občianske združenia žijú hlavne z reklám a darov od fyzických a právnických osôb. Ak prejde návrh zákona z dielne "expertov" DS v priebehu troch rokov bude znížená daň z príjmu právnických osôb na osemnásť percent. Pochybujem, že si potom niektorý z podnikateľských subjektov prenajme reklamnú plochu, keď zo sumy jeden milión korún, bude tvoriť nákladovú položku len 180 tisíc korún a 820 tisíc zaplatí z vlastného vrecka. Osobne si preto myslím, že inej cesty jednoducho niet. Podľa mňa sa onedlho každé finančne náročnejšie športové odvetvie bude musieť pretransformovať na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť".

Máme tomu rozumieť tak, že si nový klub dokáže zabezpečiť na svoj bezproblémový chod viac peňazí?

"Áno, a to je vlastne aj dôvod prečo vznikol. ŠK Farmakol Tatran spol. s r.o. je stopercentnou dcérskou spoločnosťou firmy Farmakol. Predmetom jej činnosti nie je iba športová, ale aj obchodná činnosť. Práve prostredníctvom nej dostaneme do hádzanej toľko financií, koľko bude potrebné. Nový klub vznikol v novembri minulého roka a o tom, že nehovorím do vetra už svedčí náš prvý konkrétny krok. V tomto mesiaci sme navýšili základné imanie finančným vkladom z 200 tisíc na 10 miliónov 200 tisíc korún".

Nehrozí, že po starom klube ostanú "visieť" nevyplatené dlžoby, ako tomu bývalo v minulosti?

"To v žiadnom prípade. Už pri spomínanej prvej transformácii v auguste 2001, sme na základe delimitačného protokolu prevzali záväzky za staré kluby. Dňom 15. 1. 2002 boli všetky dlhy vyrovnané. Združenie ŠK Farmakol Tatran, ktoré existovalo od 1. 8. do 31. 12. 2001 si plnilo svoje záväzky v termínoch splatnosti . V najbližších dňoch požiadame Slovenský zväz hádzanej o preregistrovanie všetkých hráčov a trénerov".

V akom zložení funguje nový klub?

"Do konca tejto sezóny ostanú realizačné tímy jednotlivých mužstiev nezmenené. Od 1. februára však chystáme predsa len jednu zmenu, respektíve doplnenie o muža, ktorého meno si zatiaľ nechám pre seba. Ako som už spomenul, stopercentným vlastníkom klubu je Farmakol spol. s r.o., ktorej konateľom som ja, športovým riaditeľom Miroslav Cina, manažérom Ján Miroľa. Personálno-mzdovú agendu a účtovníctvo zabezpečuje kolektív pracovníkov materskej spoločnosti pod vedením ekonomického riaditeľa JUDr. Milana Berdisa".

To je všetko? Kde je trebárs výkonný výbor alebo správna, či dozorná rada? Zaobídete sa vari bez nich ?

"Uhádli ste. V minulosti totiž to všetko tu už bolo a pozrite k čomu to viedlo. Hráčov do jedného - s čo len najmenšou perspektívou, rozpredali, predali aj najvyššiu medzinárodnú súťaž a hádzaná by bola v Prešove skončila. A pritom sa tu vystriedalo viac funkcionárov, než hráčov vo všetkých kategóriách dohromady. Pre dobré fungovanie klubu potrebujete financie a kvalitných trénerov. Veď čo môže ten funkcionár trénerovi vlastne dať? Je to to isté, ako keby majiteľ lekárne nelekárnik svojmu zodpovednému lekárnikovi prikazoval, aké lieky má pacientom vydávať".

Neuvažovali ste ponúknuť mestu podiel v novovzniknutom klube?

"Hoci náš športový klub je zrejme prvým súkromným hádzanárskym klubom na Slovensku, bude reprezentovať mesto bez jeho pomoci. Ja osobne nie som zástancom myšlienky, aby mestá a obce financovali športové odvetvia vo väčšom rozsahu. Pokladám preto postoj mestského zastupiteľstva za správny, hoci nie všetkým funkcionárom iných klubov sa to páči. Čo by asi povedalo sto tisíc obyvateľov Prešova, keby mestské zastupiteľstvo a pán primátor podľahli tlaku klubov a odsúhlasili z rozpočtu niekoľko miliónov korún na vrcholový šport. A samozrejme na úkor toho by zdražel vývoz domového odpadu napríklad o 300%, alebo sa zvýšilo cestovné v mestskej verejnej doprave. Šport by mali robiť ľudia, ktorí vedia zabezpečiť finančnú nezávislosť klubov. Ak nie mali by ísť od toho preč."

Vraj máte záujem o odkúpenie športovej haly na Baštovej ulici.

"Ide o správnu informáciu. Máme podanú žiadosť na Mestskom úrade. Mestské zastupiteľstvo by sa touto otázkou malo zaoberať na svojom zasadaní koncom tohto mesiaca. Pokiaľ niekto má tie najvyššie ciele, a my ich aj máme, je potrebné vytvoriť čo najideálnejšie podmienky nie len pre hráčov, ale aj pre fanúšikov. Existuje už projekt na rekonštrukciu haly, ktorý zahŕňa zvýšenie kapacity hľadiska na 1300 až 1500 sediacich divákov, ako aj opravu a prístavbu šatní. V prípade kúpy budeme akceptovať podmienku zachovania účelu tohto objektu".

A čo keď kompetentní neodsúhlasia prevod budovy do vášho vlastníctva?

"Aj na takúto alternatívu sme pripravení, no musím vás upozorniť, že naše športové aktivity to nijako neovplyvní. Kúpa spomínanej haly nie je až takou výhrou ako si niekto môže myslieť. Nie je žiadnym tajomstvom, že je veľkým problémom ju staticky zabezpečiť. Tí, ktorí kolo tunajšej hádzanej robili vedia, že aj keď je stavba osadená na betónových pilotoch, stále sadá. Celá je totiž postavená na násype, kde bola v minulosti vodná hrádza. V prípade nesúhlasu mestského zastupiteľstva budeme rokovať s Mestským úradom vo veci predaja pozemku v športovom komplexe pri Mestskej hale, kde sme rozhodnutí postaviť novú halu, presne ´ušitú´ pre potreby hádzanej".

Nedá nám neopýtať sa, prečo ste sa rozhodli práve pre mužskú hádzanú a či vaša podpora hokeja, pri ktorom pôsobíte už niekoľko rokov, bude aj naďalej pokračovať?

"Pre šport medzi sedmičkami hovorí v prvom rade bohatá história. Jeho verní fanúšikovia isto poznajú prirovnanie, že tým čím bola voľakedy v československom futbale pražská Sparta, tým bol v hádzanej Tatran Prešov. Navyše, Tatran vždy mal a má kvalitnú mládežnícku základňu, rok čo rok získavajú prešovské talenty niekoľko slovenských majstrovských titulov. Každý tiež vie, že tunajší odchovanci hrajú roztrúsený po celom Slovensku a v každom z mužstiev patria k oporám. A je tu aj v neposlednom rade veľmi silná kategória hráčov narodených v rokoch 1980 až 1982, ktorý boli štyri razy po sebe v kategórii starších dorastencov majstrami našej krajiny. Samozrejme, zohľadnil som aj skutočnosť, že hádzaná nie je finančne až tak náročný šport ako futbal, či hokej.

Čo sa týka vašej druhej podotázky, možno niektorých fanúšikov sklamem, iných zasa poteším. Sezónou 2001-2002pravdepodobne končí podpora spoločnosti FARMAKOL prešovskému hokeju, pretože sa chceme výlučne venovať iba hádzanej. Mienime jej v čo najkratšom čase prinavrátiť pozície, o ktoré v nedávnej minulosti prišla. V hokeji sa nám nepodarilo, až na jednu sezónu, trvalejšie usadiť v extralige. Nemám však o neho obavy, pretože pri ňom ostávajú šikovní podnikatelia a prajem im aby sa im podarilo vybojovať pre Prešov najvyššiu súťaž natrvalo".

Máte ešte záujem dotiahnuť do kádra niektorých ďalších odchovancov, pôsobiacich v iných oddieloch?

"Náš seniorský tím je spolu s A mužstvom 1. MHK Košice najmladším a najperspektívnejším na celom Slovensku aj keď my hráme momentálne iba druhú najvyššiu súťaž. Veď 19-ročný juniorský reprezentant Marián Huňady je po jesennej časti najlepším strelcom mužstva. Naše mužstvo možno ešte doplníme o jedného, dvoch hráčov. Logika predsa napovedá, že ak boli mladíci, ktorých som už predtým spomenul, štyri razy po sebe slovenskými šampiónmi, pri správnom tréningovom procese a dostatku finančných prostriedkov, musia sa predsa ich talenty a kvalita prejaviť aj medzi dospelými. Navyše sme do našich služieb angažovali podľa mňa najlepší trénersky tandem Lipták Foľta, ambicióznych kormidelníkov, bývalých úspešných reprezentantov. Hráčom sme vytvorili podmienky porovnateľné s tými v najvyššej súťaži. Káder sme doplnili vlastnými perspektívnymi odchovancami, ktorí pred rokom, alebo dvomi odišli do iných klubov. Náš cieľ je preto jasný postup v tomto ročníku do HIL-ky, inú alternatívu ani nepripúšťam. V roku 1999 som po dlhom čase bol v Prešove na hádzanej, keď ma na jedno zo stretnutí pozval môj terajší obchodný manažér a bývalý funkcionár v Tatrane, Viliam Petko. Všimol som si že sa v domácich dresoch, v základnej zostave, popri skúsenom Žuravljovovi, predstavili aj štyria mladí skoro dvojmetroví chlapci. Boli to Pekár, Tumidalský, Dobrovodský a Gruca, vtedy 18, 19 roční hráči, vekom ešte dorastenci, juniorskí reprezentanti. Keď som v auguste minulého roka k hádzanej prišiel, nebol tu už žiaden z nich. Títo chlapci mi však ostali v pamäti a chcel som ich dotiahnuť späť do nášho materského klubu. Po veľmi obtiažných rokovaniach a za nemalé peniaze, sú dnes, až na Grucu, všetci späť v Tatrane. Keď sa Grucovi o rok skončí v Považskej Bystrici zmluvu a bude mať záujem, pôsobiť u nás, určite nebudem proti. Verejne vyhlasujem, že naše družstvo dospelých bude do troch rokov hrať o titul majstra Slovenska. Na záver chcem ubezpečiť všetkých, športových fanúšikov, že pre prinavrátenie pozícií, ktoré prešovskej hádzanej právom patria som urobil maximum. Prestup Radovana Pekára z Považskej Bystrice za 600 tisíc ( pravdepodobne najvyššia čiastka aká na Slovensku za hádzanára bola vyplatená) bol impulzom pre ďalších mladých hráčov, ktorí už v Prešove neverili nikomu a ničomu. Dnes sú opäť doma. Máme veľmi perspektívne mužstvo. Potrebujeme čas. V Prešove sa bude znovu hrať špičková hádzaná."