správe majetku štátu nie sú v súlade s našou ústavou.

Novela zákona o (FDaM) z predminulého roku, voči ktorej namietala skupina 31 pravicových poslancov NR SR ako aj generálny prokurátor, je podľa sudcov retroaktívna. Neústavné sú spolu tri paragrafy, ktoré podľa argumentácie ÚS SR odporujú princípu právnej istoty, pretože zasiahli do uzavretých právnych vzťahov a na na nich naviazaných práv a povinností. Ako uviedol predseda ÚS J. Mazák, z hľadiska požiadavky ústavnosti zákonodarná moc nemôže zasahovať do súdnej moci, ani ju nahrádzať. ÚS podľa neho nezistil príčiny pre uplatnenie výnimky, pre ktorú by bolo nevyhnutné ustanoviť zánik platnosti zmlúv novelou tohto zákona.

Spomínaná novela sprísnila pravidlá nakladania s majetkom bývalého SZM a stanovila nové pravidlá, za akých možno uzatvárať nájomné zmluvy. Poslanci ňou upravili podmienky pre prenajímateľov, pričom na prehodnotenie zmlúv zákon určil šesťmesačnú lehotu.

Podľa zástupcu odporcu Tibota Šafárika by si sudcovia včera ušetrili robotu, keby poslanci počúvli prezidenta už vtedy, keď im zákon vrátil na opätovné prerokovanie.

"Neviem, či toto rozhodnutie budú poslanci oslavovať, no ja sa nechystám. Fond bude mať z toho obrovské následky, lebo zrejme prehrá každý súdne spory kvôli neplatnosti každej doteraz vypovedanej zmluvy..."

FDaM spravuje majetok v hodnote takmer jednej miliardy Sk, pričom mu patria aj viaceré lukratívne hotely vo Vysokých Tatrách a Bratislave. Objekty boli v dlhodobom prenájme, no podľa zástupcu poslancov NR SR Ľ. Andrassyho za dosť nevýhodných podmienok, ktoré nenapĺňali poslanie fondu.

"Rešpektujem nález ÚS. Zároveň si ale myslím, že nie je prehrou len predkladateľov tohto zákona, ale predovšetkým celej mladej generácie. Z majetku po bývalom SZM tak bude mať prospech len úzka skupina podnikateľov, a nie tí, pre ktorých bol pôvodne určený.

Aj v prípade zákona o správe majetku štátu, voči ktorému namietal generálny prokurátor, je jeden jeho paragraf v rozpore s ústavou. Sudcovia svoje rozhodnutie zdôvodnili rovnako ako v predchádzajúcom prípade retroaktívnosťou zákona a narušením princípu právnej istoty.

Štát totiž uplatnením sankcie neplatnosti zmlúv priamo zo zákona zasiahol do už uzavretých právnych vzťahov na základe podmienok, ktoré boli dodatočne stanované. Okrem toho, v rozpore s princípom právnej istoty, sankcionoval neplatnosťou zmluvy aj tú zmluvnú stranu, ktorá mala záujem o jej úpravu podľa nových podmienok. Zámerom novely zákona o správe majetku štátu malo byť pôvodne sprísnenie podmienok pri nakladaní s určitým druhom majetku štátu, ktorý bol daný do prenájmu. Zvýšenie ochrany uvedeného majetku štátu malo zabezpečiť, aby ho prenajímatelia nemohli poskytovať do prenájmu ďalším subjektom.