Šuran (na obr.). Neoficiálne ním už "bol" v decembri, pravda, vtedy ešte len vyšlo na povrch, koho by rád Jurkemik videl vo svojom realizačnom tíme. "Ponuka mi prišla od Jurkemika, samozrejme, že bolo potrebné, aby to odsúhlasil zväz. Aj preto som sa k tomu nechcel skôr vyjadrovať. Aby som to však upresnil tá ponuka sa týkala dvadsaťjednotky, keďže Jurkemik bol najprv adeptom na jej vedenie," hovorí čoskoro (30.januára) štyridsaťsedemročný Jozef Šuran, rodák z Trnavy, ktorý hráčsky pôsobil v Modranke, Trnave, Banskej Bystrici, Púchove, Senici a Senci a trénersky ako Radolského asistent v Senci, práve Jurkemikov asistent v Trnave (1993/94), opätovne ako asistent Radolského, tentokrát v Žiline a od roku 1997 ako hlavný tréner v Púchove. Nad ponukou Jurkemika, či už tou prvou, alebo tou "zrenovovanou" Šuran dlho nepremýšľal, keďže vždy pomýšľal na posun vpred, či už svoj individuálny alebo kolektívny, z hľadiska tímov pri ktorýcjh pracoval. Čo hovorí púchovský kormidelník na to, že ťažisko šéfstiev reprezentačných tímov sa presunulo z Blavy niekam na Považie? Ladislav Jurkemik prišiel zo Žiliny, Jozef Šuran z Púchova, z Ružomberka zas Mikuláš Komanický... "Tak na to naozaj neviem odpovedať, netuším, prečo sa to tak stalo a práve tak to vyšlo. Asi to tak malo byť... Možno to súvisí s tým, že tímy z Považia hrajú v poslednom období celkom dobre, možno je to v niečom inom...," dodáva nový reprezentačný asistent, ktorého úlohou bude v duchu Jurkemikovej stratégie mapovať stredné Slovensko. Pracovať v reprezentácii Jozef Šuran stále chcel, nakoniec, istý kontakt s ňou mal. "Chodil som na každý jeden zápas, či už to bolo za československej reprezentácie či za slovenskej, či za Ježka, Vengloša, Kociána, Barmoša, Jankecha, Adamca... A budem na ne chodiť i potom, keď tam nebude Jurkemik a Šuran," dodáva nový reprezentačný asistent, ktorý túži po jednom. Cieľom Jurkemika a tak i Šurana je postup na ME 2004 v Portugalsku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
