ženevských milovníkov opery.
Otvorené scény s úplne nahými mužskými i ženskými predstaviteľmi a rad lesbických i heterosexuálnych milostných scén - najmä medzi láskou zmietaným básnikom Hoffmannom a Olympiou - úplne ochromili obecenstvo divadla Grand Theatre v Ženeve. Niektorí pri nečakaných výjavoch vzdychali, iní sa potichu chichotali, zatiaľ čo ostatní hľadeli na javisko v nemom úžase.
Niektorí rozhorčení tradicionalisti, očakávajúc oddychové predstavenie vhodné pre celú rodinu, pobúrene vstávali zo sedadiel a demonštratívne viedli svoje mladšie ratolesti domov, len čo zočili na scéne nevídané javy. Iní - čo vydržali až do konca a prežili aj orgiastický tretí akt, odohrávajúci sa v benátskom verejnom dome namiesto nábrežného paláca - pri tlieskačke 35-ročného Pya znechutene vypískali.
Všetkých pobúrených konzervatívcov však čoskoro prehlušil búrlivý aplauz ostatných nadšených divákov, ktorí francúzskemu producentovi tlieskali za najoriginálnejšie predstavenie hry v jej niekoľkodesaťročnej histórii.
Súhlasný aplauz mal iste málo spoločného s pôvodným poslaním hry, ktoré chcel prísny katolík Py svojou interpretáciou hry odovzdať: obžaloba kapitalistickej spoločnosti, zničenie skutočného umenia a umelca v bezbožnej spoločnosti, ktorú ženie vpred len technika, veda a šialená honba za osobným uspokojením.
Publikum však rozhodne aplaudovalo jeho inovačnému poňatiu opery Jacquesa Offenbacha o troch poviedkach nemeckého autora E. T. A. Hoffmanna, ktorú skladateľ napísal ešte v 19. storočí a ktorá po 120 rokoch svojej existencie dostala vďaka Pyovej kreativite celkom iný rozmer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
