Pokúsim sa ho bližšie vysvetliť.
Rím bol založený v roku 753 pred našim letopočtom. Postupne sa z neho vytvoril malý staroveký mestský štát. Svojou výbojnou politikou si získal ďalšie územia a okolo roku 510 pred Kristom vznikla antická Rímska ríša. Naďalej mala charakter otrokárskeho štátu. Jej územie sa rozprestieralo v Európe od Stredozemného mora až po Britániu a Dunaj. Patrilo jej územie severnej Afriky, Malej Ázie až po Perský záliv.
Rím viedol časté vojenské ťaženie, ale aj sám musel odolávať silám a obliehaniam svojich nepriateľov. V roku 387 pred n. l. ho dobyli severní susedia Galovia a v roku 64 nášho letopočtu, za panovania cisára Nera, bol dokonca vypálený.
Územie Rímskej ríše sa nachádzalo na veľkej rozlohe a medzi jej provinciami boli rozsiahle vzdialenosti. Ríša sa takto stala ťažko ovládateľnou, a to bol aj jeden z dôvodov, že sa na jej území pre potreby vojska, správy a presadzovanie svojej politiky orientovali na budovanie rozsiahlych cestných komunikácií. Vybudovala sa známa cesta: Via Appia, Via Aurelia, Via Flamenia a ďalšie. Rím naďalej počítal s rozširovaním svojho územia na severe od Dunaja, ale jeho zámery sa už nezrealizovali.
Vybudovaním cestných komunikácií sa vytvorilo cestné spojenie so všetkými provinciami. Súbežne s rozvojom ciest sa začala zavádzať pravidelná konská doprava pošty a osôb. Okolo ciest sa zriaďovali poštové stanice a budovali sa míľniky (lapides) na ktorých sa vyznačovala vzdialenosť a odbočky pre orientáciu poslov, dopravcov a vojsk. O rozsiahlejšiu reorganizáciu cestnej premávky sa zaslúžil Octavianus Augustus (29 - 14 rokov pred n. l.) Uprostred Ríma dal postaviť zlatom zdobený stĺp (milliarium aureum), od ktorého sa merali všetky ostatné vzdialenosti. Boli na ňom umiestnené pozlátené tabuľky s označením cesty a vzdialenosti, až do najodľahlejších kútov impéria. Uvedený stĺp sa stal základom pre mapu sveta, ktorú zostavil práve Octavianus Augustus. Takto sa R9m stal centrom a hlavným mestom sveta. Práve to, čo som doposiaľ uviedol, bol jeden z tzv. pragmatických základov zaužívaného výroku, že všetky cesty vedú do Ríma.
R9m sa v poslednom období svojej existencie musel viac venovať zabezpečovaniu riadneho a plynulého chodu zeme, ktorú spravoval a na problémy, ktoré ho na tejto ceste sprevádzali. Obmedzoval svoje ďalšie výboje, ale rozpad tejto mohutnej antickej starovekej ríše sa blížil a bol neodvratný. Najprv sa v roku 395 nášho letopočtu ríša rozdelila na východnú - Byzantskú so sídlom v Carihrade a na Západorímsku so sídlom v Ríme. Západorímska ríša úplne zanikla v roku 476. Potom na tomto území niekoľko storočí vládol chaos a územie drancovali vandali.
Súčasne so šíriacim sa kresťanstvom zdokonaľovala sa aj cirkevná územná organizácia. Vytvorili sa biskupstvá a začali sa zriaďovať prvé kláštory a cirkevné spoločenstvá. Už pápež Lev Veľký v roku 440 presadil primát Rímskeho biskupstva nad ostatnými, čo bolo schválené rímskym cisárom Valentínom III. Pápež Gregor I. (560 - 604) sformuloval postavenie pápeža na pápežskom stolci. Od 8. storočia až do roku 1870 vznikol cirkevný rímsky štát na čele ktorého stál cisár, ale do jeho činnosti mal čo hovoriť aj pápež. R9m si nadobudol znova postavenie hlavného mesta štátu a kresťanstva.
Mnohí kresťania sa od vzniku pápežského majestátu vydávali na cestu (púť) do Ríma, aby si vyprosili požehnanie od svätého otca. Na druhej strane mu prejavovali vďaku, pomoc a podporu pri presadzovaní kresťanských ideí. Kňazi, mnísi aj ďalší kresťanskí predstavitelia a veriaci upriamovali svoje srdcia, rozum a zrak na Rím a svätého otca. Takto sa v prenesenom zmysle slova vytvoril aj druhý význam spomínaného výroku "všetky cesty vedú do Ríma".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
