predslovanskom období bola dôležitou tepnou aj pre Rímske impérium. Po nej na územie Šariša sporadicky v 7. a 8. storočí prenikali aj Avari. V najstarších časoch Uhorska sa jej hovorilo Veľká cesta (Magna via), ale aj Kráľovská (1256) alebo soľná vedúca k hradu Castrum salis (1230). V desiatom storočí prenikli k Hornádu Maďari a v 11. si Maďari pri Seni, na ľavej strane Hornádu vybudovali Nový hrad (Novum castrum - Abaujvar v roku 1251). Potom Maďari v jedenástom storočí prenikali ďalej na sever a na rozhraní 11. a 12. storočia obsadili Prešovskú kotlinu. Na severe pri hrebeňoch Karpát (pri Červenici) si vytvorili hranice a na mnohých miestach vybudovali záseky - svoje opevnenia. Na Šarišskom hradnom vrchu začalo vznikať centrum Šarišskej župy. Zrejme po tejto ceste prenikli Maďari až k Sabinovu a pri Orkucanoch si vytvorili jeden zo svojich zásekov.
Podľa F. Uličného existenciu Orkucian už v 11. a 12. storočí dosvedčuje skutočnosť, že v tom čase v Šarišských Michaľanoch postavili kostol sv. Michala, ktorý slúžil pre Ostrovany, Orkucany, Kuchyňu a miestnu obec. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z Listiny kráľa Bela IV. z roku 1248, kedy vznikol spor s jágerským biskupom o odvádzaní desiatku.
Názov obce sa v 13. storočí vyskytuje vo forme Urkutta, alebo Orkuta. A práve forma Urkutta umožňuje odvodiť z maďarčiny v zmysle - Panská studňa. Existuje aj ďalšia verzia o pôvode a názve dediny. Podľa maďarskej etymológie Orkucany vybudovala maďarská vojenská družina na prielome 11. a 12. storočia z iniciatívy arpádovských kráľov, ktorým v 13. a 14. storočí dedina patrila. Zrejme už vtedy bola v usadlosti tajomná Panská studňa. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tam hneď zriadila kúria, ktorá spravovala majetky kráľa. A práve v nej pravdepodobne sa zdržiaval v rokoch 1241 - 1245 gróf Szentgyörgyi Pál, často uvádzaný pod pseudonymom Anonymus, ktorý bol pisárom a notárom kráľa Bela III. V blízkosti panskej kúrie bola s najväčšou pravdepodobnosťou aj vojenská pevnosť arpádovskej družiny. Dodnes sa tejto lokalite hovorí Varheď.
Z histórie obce je zrejmé, že v 15. storočí patrila šľachticom z Úpora a Plavča a v 16. storočí bola vo vlastníctve Lobočkovcov. Tí ju potom v roku 1546 predali Sabinovu za 1614 forintov. Obec mala počas svojej histórie prevažne poddanský charakter a patrila k stredne veľkým obciam Šariša. V roku 1600 sa v nej nachádzalo 45 usadlostí, gotický kostol zasvätený Očisťovaniu Panny Márie (zo 14. storočia), škola a nejaký čas tu mala sídlo farnosť. Z nich sa zachoval len kostol. Ostatné objekty v dedine sú už z novšieho obdobia.
Kopaná a kameňmi vykladaná studňa ešte aj v 12. a 13. storočí bola symbolom moci a bohatstva. Hocikto si ju dovoliť nemohol. A vôbec mohla sa tam nachádzať panská studňa od ktorej je odvodený názov dnešných Orkucian? S najväčšou pravdepodobnosťou áno! Z detstva si spomínam na takúto studňu, ktorá sa tam nachádzala ešte pred čoskoro šesťdesiatimi rokmi. Stála v priestore vtedajšej obecnej školy, pri chodníku, ale tiež v blízkosti lokality, kde v spomínaných rokoch žil a býval známy Anonymus (gróf Szentgyörgyi Pál). Pri jednej orbe v blízkosti studne sa záhadne prepadli voly aj s pluhom a to len svedčí o záhadnej minulosti tejto lokality Orkucian. Studňa bola aj v blízkosti kostola a starej školy, skrátka uprostred vtedajšej dediny. Istotne si na ňu spomínajú mnohí moji, ale predovšetkým starší rodáci z tejto dediny. Pri tejto studni sme sa hrávali. Hádzali do nej kamienky a počúvali kedy dopadnú na dno. Tiež sme do nej vydávali rôzne zvuky a čakali na odozvu. Z bezpečnostných dôvodov bola zasypaná, ale pod zemou sa jej stavba istotne dodnes zachovala. Mohlo by ísť práve o túto Panskú studňu, ktorá by dnes mala veľkú historickú hodnotu pre usadlosť.
Za 700 - 800 rokov sa veľa dokázalo zmeniť v histórii a výzore dediny. Uplynulý čas zahladil mnohé stopy po dávnej minulosti. V roku 1984 bol asanovaný aj dom č. 6, na ktorom od roku 1908 bola umiestnená kovová pamätná tabuľa Anonymovi. Takto sa odstraňovali mnohé pamiatky a celkom utajená ostala aj história dediny, v ktorej som aj ja vyrastal. K zmene prostredia značnou mierou prispeli také udalosti, ako je výstavba štátnej cesty, regulácia potoka a úprava ciest cez dedinu a veľa iných zásahov. Svoje tu zohral aj potok, ktorý je presmerovaný práve cez prostriedok dediny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
