zvierat.

Zn.: Ing. K. S., Prešov

Odpoveď: Hypnóza je stav parciálneho útlmu kôry mozgovej, navodzuje sa sugestívnymi technikami a využíva sa hlavne v terapeutickej praxi v humánnej psychiatrii a klinickej psychológii, ale aj v iných medicínskych odboroch. Hypnoterapeut rôznymi sugestívnymi prístupmi uvádza jedinca do stavu hypnózy a cez zvýšené sugestívne napätie je s ním cez tzv. hypnotický raport v stálom spojení. To je aj hlavný rozdiel medzi spánkom, kde je celkový útlm kôry mozgovej a hypnotickým stavom. Hypnóza je teda do určitej miery tav medzi bdením a spánkom.

Z hľadiska etológie a zoopsychológie má význam experimentálny, teda nevyužíva sa bežne ako liečebná metóda. Poznatky získané z hypnoidných stavov u zvierat sa úspešne aplikujú v humánnej oblasti. Podstata hypnózy u zvierat má vrodený charakter a neurofyziologicky súvisí so staršími vývojovými časťami mozgových štruktúr (stredný mozog, medzimozog). Primárnu úlohu pritom zohráva podriadenosť a emocionálny stav strachu. Toto je obzvlášť výrazné u voľne žijúcich zvierat. Keď vzdialenosť medzi unikajúcim jedincom a útočníkom je kritická, upadá zviera do stavu strnulosti, ako fenoménu pudu sebazáchovy. Toto blokuje agresívne správanie útočníka, ktoré je programovo vrodené na pohyb zvieraťa. S analogickou situáciu sa stretávame aj u človeka, ako archaickej formy správania, keď podobným spôsobom v prírode si pred útočiacou šelmou nie raz zachránil život (zmeravenie od strachu).

Z uvedeného vyplýva, že navodiť hypnózu je ľahšie u voľne žijúcich zvierat, ako u domestikovaných (hmyz, obojživelníky, šelmy a pod.). Tieto hypnoidné stavy sú podobné ako u človeka. Zviera je pri vedomí, vidí, počuje, ale motoricko-pohybové zložky sú blokované. Fyziologicky sa hypnóza prejavuje zrýchleným dýchaním, zvýšeným srdečným tepom a zmenami na EEG.

Pokiaľ ide o sugestívne techniky navodenia hypnózy u zvierat, mnohé sa používajú z humánnej oblasti, poprípade v kombinovaných podobách. Haptika, ako rýchly dotyk, s následným pritlačením k zemi, vyvoláva u hydiny okamžitý stav katalepsie. Táto technika sa môže účinne kombinovať s tzv. fixáciou, pri ktorej vo vizuálnom zornom poli zvieraťa kriedou výrazne na zemi kreslíme rozbiehajúce sa čiary. Najdlhšie navodený hypnoidný stav touto technikou je tri hodiny štyridsaťpäť minút. Haptika je efektívna aj pomalými pohybmi rúk, kde sa využíva tzv. mesmerom elektromagnetizmus napr. u líšok. Podobne aj dotykom prsta na hypnoidné miesta u zvieraťa je spoľahlivo vyvolaný hypnotický stav. Najčastejšie je to za ušami, napr. šelmy. U krokodílov je veľmi citlivý hypnoidný spot pod dolnou čeľusťou s prístupom odzadu. Podobne aj u medveďov je veľmi účinný spot na prednej nosovej časti, kde po ľahkom poklepnutí dochádza ku hypnotickej strnulosti. Pochopiteľne pri týchto zákrokoch sa vyžaduje profesionálna skúsenosť.

U dravcov (jastrab), hadov a pod. sa stretávame so sugestívnou technikou "fascinácie" (kontakt oko-oko). Hady sú obzvlášť pri tomto spôsobe kombinovaným s rýchlym sugestívnym pohybom jazyka, úspešne pri love antilop, zajacov, žiab a pod. Kohút, ako dobrý hypnotický mediátor krátkym bodnutím do zadnej časti šije utekajúcej sliepky ju okamžite paralyzuje, čo využíva k sexuálnym aktivitám.

Z ďalších sugestívnych techník sa žiada spomenúť "verbalizáciu" (účelovú, slovnú formuláciu) u psov, rôzne pohybovo-rotačné praktiky (orol, bažant, labuť), ako aj braidistické techniky (lesklé predmety, sviečka a pod.). Ak ide o princíp navodenia hypnózy u zvierat žijúcich vo voľnej prírode, hovoríme o autohypnóze a v prípade asistencie človeka o heterohypnóze.

Autor: MVDr. Anton HVOZDÍK, CSc.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.