svojich verných usporadúva niekoľkokrát do roka veľkú "slávnosť". Tá sa vraj uskutočňovala na Dušičky, Valpurginu noc, Hromnice, počas Svätojánskej noci a na svätého Tomáša.
Sabat sa väčšinou konal v lese na osamelých a málo známych miestach. Po zotmení sa "diablove služobnice" vyzliekli donaha a natreli tzv. kúzelnou masťou, ktorá okrem iného obsahovala durman a blen, rastliny známe pre svoje halucinogénne účinky. Potom sa na chrbtoch démonov, ale i rôznych zvierat, najčastejšie kôz, zlietali na "párty". V niektorých krajinách sa tradovalo, že so sebou berú aj malé deti, ktoré buď obetujú "kniežaťu pekiel" alebo ich prekrstia a označia tzv. diabolským znamením. Každá čarodejnica tu musela vyrátať svoje zlé skutky, potvrdiť oddanosť svojmu pánovi a prijímať jeho rady i príkazy. Na sabate nesmela chýbať hudba, tanec a najrôznejšie jedlá zo všetkých končín sveta. Popri hodovaní sa zúčastnení neraz oddávali aj rôznym sexuálnym hrám. Jeden z prvých podrobných opisov sabatov pochádza z 13. storočia a zachoval sa dodnes. "Hlavný inkvizítor pre Nemecko", Konrád z Marburgu takto opísal obrad prijímania nového člena do "diabolskej sekty Stendigov": "Najprv sa objaví diabol v podobe žaby. Často je v pôvodnej veľkosti, no môže mať aj rozmery husi či mačky. Potom sa z tmy vynorí bledý a vychudnutý muž s čiernymi očami, ktorého si nemožno pomýliť. "Nováčik" musí tohto kostlivca pobozkať. Keď tak učiní, vyprchá z jeho srdca všetok cit a kresťanská láska. Na to sa prítomní odoberú k prestretému stolu, kde na nich čaká diabol, najčastejšie v podobe veľkého kocúra. Tomu musí každý člen sekty pobozkať zadok a tým ktorí neplnia jeho príkazy dostatočne ochotne, sa tejto pocty dostane, až keď sa polepšia. Potom sa zhromaždení oddávajú orgiám bez ohľadu na príbuzenské zväzky."
Je zarážajúce, že podobné nezmysly sú uvedené v bule pápeža Gregora IX. z roku 1233. Hoci sa záznamy o sabatoch v niektorých bodoch líšia, vo veci obcovania s diablom a obdobných nechutností, sa väčšina zhoduje. Často sa ale rozchádzajú v mieste konania "diabolských slávností" (napr. v roku 1668 pri veľkom procese s čarodejnicami vo švédskej osade Mora, uviedli niektorí ľudia ako miesto konania sabatu obrovské panské sídlo, na rozdiel od tradičných "čistiniek") i v počte účastníkov. Mnoho historických záznamov hovorí o maximálne 100 zhromaždených. Veľký lovec čarodejníc Pierre de Lancre však spomína v jednom procese až 100 tisíc "bezbožníkov".
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
