vtedy ho viac ťahala hudba a napokon sa jej upísal nadobro. Veru urobil dobre, dnes je už totiž Tibor Apa Egry všeobecne známou persónou nielen v Košiciach a nielen vďaka svojim disdžokejským začiatkom. Pôsobí ako manažér predaja hudobného vydavateľstva Universal, neprestajne tak cestuje po celom Slovensku, no sťa správny lokálpatriot nezabudol na mesto, odkiaľ vzišiel. Svoj podiel na rozvoji kultúry v metropole východu nepoprie, status kvality si už vyslúžili tradičné VOSR párty či iné recesistické podujatia, na ktorých sa organizátor Apa opäť stavia za dídžejský mixpult.
"Hrával som už počas strednej školy a moja záľuba v dídžejingu vyvrcholila víťazstvom na majstrovstvách ČSFR v 89-tom, kde som v konkurencii bratislavských i pražských disdžokejov obstál najlepšie," spomína Tibor Egry. Mimo hudby ho vnútorne napĺňa kultúra ako taká. Rád si zájde do kina, v Bratislave si nenechal ujsť žiaden muzikál. "Nemal som rád herečku Nicole Kidmanovú, ale po zhliadnutí filmu Moulin Rouge som zmenil názor. Videl som ho dvakrát a veľmi ma fascinoval. Je to podľa mňa medzník vo filmovej i muzikálovej branži. Do kina chodím rád, obľubujem i divadlo a kultúrne podujatia vôbec. Škoda, že u nás v Košiciach je tých možností, kam sa vybrať zabaviť, omnoho menej."
Srdcovou záležitosťou sťa fajnšmekra je preňho "čierna hudba", z domácich nedá dopustiť na "svoje deti". "Nemôžem vynímať nikoho z nich, pretože z prevažnej väčšiny poznám slovenských interpretov osobne a mám ku všetkým veľmi pozitívny vzťah. Aj keď ide v niektorých prípadoch o ľudí starších, ako som ja, napríklad taký Meky Žbirka, beriem ich ako svoje deti. Starám sa o nich v rámci svojej práce, ako len najlepšie viem a myslím, že naše vzťahy sú takmer rodinné," pokračuje Apa, ktorý v móde preferuje nenápadnú eleganciu.
Nepotrebuje na seba za každú cenu upozorňovať, ale na pekné veci vie aj obetovať čo to zo svojej peňaženky. Pár značkových kúskov nájdeme i v jeho šatníku, rád nosí obleky a rôzne saká. "Základom sú dobré topánky a kvalitné hodinky," dopĺňa Tibor. "Jediný problém, čo mám, je, že v tejto krajine sa jednoducho nedajú kúpiť pánske lakové topánky. Začala plesová sezóna a k smokingu sa nič iné obuť nesmie. Prešiel som všetky možné slovenské obchody a nič. Ak by niekto vedel o lakovkách č. 42, nech sa ozve, ináč musím navštíviť obuv v Budapešti alebo Česku," sťažuje sa Apa.
Hoci je gurmán, na jedálniček si musí dávať pozor, ináč o sebe dajú vedieť tráviace problémy. Nesmie nič vyprážané a priveľmi mastné. "Jem strašne veľa zeleniny, milujem suši a nepohrdnem dobrým tatárskym biftekom." Stabilnú váhu 73 kíl si udržiava už pekných pár rokov možno i preto, že je na varenie údajne absolútne ľavý a nevie ukuchtiť vôbec nič. Prešiel už i celou škálou nápojov, až napokon zakotvil pri značkovom koňaku a suchom bielom víne.
"Ako malý som často chodil s otcom do tokajských oblastí. Tam nás raz ponúkli vínom, ktoré vyzeralo ako rôsol a vyjedalo sa lyžičkou. Zjedol som celý pohár a bol som sfleku opitý," smeje sa Tibor, ktorý nedá dopustiť na dobrú kávičku. Denne si ju dopraje 3-4 krát a najlepšie v príjemnom podniku.
Ako motorista služobne vyskúšal všetky možné značky áut, momentálne jazdí na firemnom Renaulte Laguna.
Veľkým Apovým snom je navštíviť raz Ameriku, precestoval už celú Európu, pobyt v Nemecku si vyskúšal pracovne na dva roky. Dohovorí sa maďarsky, nemecky i anglicky. Okrem toho sa vždy rád porozpráva na politickú tému, samozrejmosťou je preňho denná tlač a veľmi rád si zalistuje i v najrôznejších magazínoch. Z kníh preferuje tie o pozitívnom myslení, zosobnenom v diele spisovateľa Josepha Murphyho. Inšpirovalo ho Päť Tibeťanov, cvičenie, ktorému sa pravidelne venuje a udržiava sa tak vo forme. "Jedenásť rokov som hrával futbal za Lokomotívu v mužstve s terajším primátorom Zdenkom Trebuľom. Vďaka tomuto základu som dodnes fyzicky zdatný," dodáva Apa, ktorý si aj napriek nabitému programu dokáže vždy nájsť čas sám pre seba, vďaka čomu je vždy vyrovnaný a okolie ho vníma ako človeka, ktorý je vždy v pohode.
"Neuznávam papučovú kultúru a ľudí v mojom veku, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú starí a nemajú tú silu, aby sa rozhýbali a šli sa niekam zabaviť. Všetci máme šťastie vo svojich rukách. Keď sa ja cítim dobre, vidno to i na mojom výkone a ocenenie, ktoré sa mi zaň dostane od druhých, mi dáva silu," dokončí Tibor Apa Egry.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
