je členom parlamentného výboru pre životné prostredie, hlavnú pozornosť zameral na túto oblasť, ktorá má nesmierny dopad na rozvoj rekreačnej oblasti Domaša. Všetkých 42 obcí okresu a mesto Stropkov sa totiž nachádza v povodí vodnej nádrže. "Takmer na sto percent nemajú čistiarne odpadových vôd," poznamenal P. Vrždák.
Mesto Stropkov má starú dávnejšie už nevyhovujúcu ČOV a v súčasnosti buduje kanalizáciu a čistiareň v mestskej časti Sitniky. "Kanalizácia je hotová na 75 až 80 percent. Na dokončenie čistiarne odpadových vôd a kanalizácie by sme potrebovali ešte dva-tri milióny korún," dodal primátor mesta Stropkov Ladislav Paňko.
Pozdvihnutiu Domaše by mal poslúžiť projekt združenia Veľká Domaša podporený štrukturálnym programom Európskej únie Phare 2001 Plus. Minulého týždňa v Bratislave podpredsedníčka vlády SR Mária Kadlečíkova podpísala so zástupcom Európskej komisie pre Slovensko finančný protokol o poskytnutí okolo 43,5 milióna eúr na rozvojové projekty. Časť týchto prostriedkov je určená aj na spomínaný projekt, realizácia ktorého si vyžiada náklad vyše 200 miliónov korún. Jeho prioritami je vybudovanie ekologických objektov a infraštruktúry okolo Domaše, čím sa zabezpečí čistota jej vôd a dostupnosť tejto lokality, od čoho zasa záleží rozvoj cestovného ruchu v tejto oblasti.
Najväčšou prekážkou rozvoja Domaše ako rekreačnej oblasti je stavebná uzávera, ktorej platnosť by mala skončiť 30. júna tohto roku. Najvýznamnejšou úlohou zástupcov Okresného úradu (OÚ) v Stropkove v súčasnosti je dosiahnuť, aby stavebná uzávera nebola predĺžená. Prednosta stropkovského OÚ Jozef Šimko sa pre náš denník vyjadril, že bratislavskí úradníci stále uvažujú s Domašou ako so zdrojom pitnej vody a pri možnosti zrušenia stavebnej uzávery stále kalkulujú s výstavbou vodnej nádrže pri Tichom Potoku. Stropkovčania teraz získali aj podporu poslanca NR SR P. Vrždáka, ktorý nám povedal: "Tichý Potok padol už pred niekoľkými rokmi a dnes mnohí máme vnútorné presvedčenie, že išlo o snahu istej stavebnej lobby. Mal som ten projekt z roku 1978. Je tam územie nebezpečné z pohľadu zosuvov. V niekoľkometrovej hĺbke sú tam flyšové a ílové nánosy. Pri ich zamoknutí sa vytvorí šmyková plocha a celý múr priehrady by letel dolu. Preto sa navrhovalo ho ukotviť do hĺbky 35 metrov betónovými injekciami. Už vtedy, keď boli iné ceny, to vychádzalo na obrovské peniaze. Preto sa od toho upustilo."
O Domaši ako zdroji pitnej vody sa uvažovalo v čase, kedy napríklad v Prešove bol pociťovaný akútny nedostatok pitnej vody a jeho obyvatelia boli vystavovaní častému odstavovaniu dodávok vody. "Vtedy vodári sami priznali, že majú cez 30 percent straty v sieti. To sú obrovské kvantá. Ak by sme viac investovali do údržby vodovodných sieti a odstránili by sme úniky vody, tak nám netreba stávať mnoho vodných zdrojov." Argumentoval aj tým, že Domaša bola pôvodne postavená kvôli zachyteniu prívalových vôd a zabráneniu povodní. "Pamätám si dobu, kedy v Hencovciach tiekla voda v jednej rovine so štátnou cestou. Bolo tam vzdutie hladiny o osem až desať metrov. Na jar to bolo strašné. To išli dolu vodou aj stodoly," zaspomínal si poslanec Vrždák.
Keď v roku 1982 vrchnosť prišla s myšlienkou premeniť Domašu na zdroj pitnej vody, Výskumný ústav vodohospodársky urobil podrobnú štúdiu, výsledkom čoho boli niekoľké opatrenia a až po ich uskutočnení by sa dalo uvažovať, že o takých desať rokov by Domaša mohla byť zdrojom pitnej vody. Jedným z prvých opatrení bolo stavebná uzávera v tejto lokalite a ďalším vybudovanie kanalizácie a ČOV v povodí Domaše. Už vtedy v sedimentoch nádrže zistili vysoké obsahy ťažkých kovov z Tesly Stropkov. Výstavba ČOV zostala v šuplíku, ale so stavebnou uzáverou sa vyrukovalo okamžite ako so záležitosťou, na ktorú netreba žiadne finančné náklady. Pri poslednej návšteve okresu Stropkov sa však minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš vyjadril jednoznačne: "Stavebná uzávera na Domaši sa predlžovať nebude." Ináč by peniaze na projekt Veľká Domaša boli zbytočne vyhodené do vzduchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
