Spišiaci, Spiš neexistuje!
Spišiaci, Spiš neexistuje! Týmito slovami by sa dala charakterizovať situácia, ktorú nám demonštrovali svojimi postojmi na historicky prvom zasadnutí regionálneho parlamentu v Prešove devätnásti zástupcovia regiónu Spiš, ktorí tvoria tretinu z celkového počtu 60 poslancov.
Kým žila nádej na zriadenie samosprávneho kraja s hrdým názvom Spiš, všetci rodáci, či už vo veľkej alebo len komunálnej politike, mali plné ústa samostatnosti. Využívali hrdo znejúci „bonmot na štyri" na vytĺkanie politického kapitálu. Viacerí sa zviditeľnili, mnohí aspoň chceli.
Zato teraz, keď bolo treba postaviť kandidáta na post županovho zástupcu, nenašiel sa hrdina, ktorý by sa vzdal svojho fleku a pokúsil sa zabojovať o nie príliš lukratívny post, z ktorého by však mohol ovplyvňovať dianie v prospech milovaného Spiša. Príčina je prozaická. Podmienkou bolo, ukončiť svoju doterajšiu kariéru a ujať sa funkcie na plný úväzok. A tak sa stalo, že spomedzi Spišiakov sa nemal kto postaviť proti Prešovom nominovanému docentovi. Chvíľu to vyzeralo, že zodpovednosť na svoje plecia zoberie starosta so stredoškolským vzdelaním, ale aj ten sa napokon vzdal skôr, ako došlo ku konfrontácii. A tak Spišiaci s plnými ústami spišskej karty ocitli tam, kam územne patria. Na periférii prešovského územného celku.
Potom to ešte sice skúsili zachrániť iniciovaním geografického zasadacieho poriadku. Ani tu sa však nedokázali zjednotiť, čo je signálom do budúcnosti, keď nastane prijímanie dôležitejších rozhodnutí ako je to, kto bude s kým hopať.
Summa summárum: Brať meno Božie do úst nadarmo je hriechom. Pre spomínanie Spišu bez vážneho úmyslu by mohlo začať platiť to isté.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
