tohtoročnú obeť železničného nešťastia pod Tatrami. Podľa výpovedí rodinných príbuzných, priateľov, spolužiakov a známych, tentoraz zrejme nešlo o úmyselné ukončenie mladého života, ale skôr o neplánovanú nehodu.
Janka (na snímke) práve finišovala s učením sa pred polročnými previerkami v oktáve osemročného Gymnázia na Ulici D. Tatarku. Doma oznámila, že si potrebuje prevetrať hlavu a vybrala sa na prechádzku. Ako uviedla jej staršia sestra Martina, okolo trate sa prechádzali spolu neraz, veď bývali neďaleko. Tentoraz sa jej to však stalo osudným.
"Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo stať niečo tragické. Pol hodinu predtým, ako došlo ku kolízii, mi ešte poslala sms-správu. Všetko bolo v poriadku," ukázal nám poslednú zo svojich spomienok Jankin priateľ Štefan na displeji svojho mobilného telefónu. Poznali sa síce len jediný rok, ale celé gymnázium ich bralo ako pár na celý život. "Vždy ráno, keď som prichádzala do školy, stáli spolu vonku. Občas som im musela ukázaním na hodinky pripomenúť, že je čas pobrať sa na vyučovanie," zaspomínala si triedna učiteľka Daniela Sivá.
Tu treba pripomenúť, že mladý pár prežíval vzájomnú náklonnosť trochu v iných dimenziách, ako je to bežne zvykom u súčasnej mladej generácie. Obaja boli silno veriaci a spoločne navštevovali aj bohoslužby. "Plánovali sme spoločný život. Študoval som síce o ročník nižšie, ale po maturite by som si vybral takú vysokú školu, aby sme mohli byť spoločne v jednom meste. A teraz zostalo len prázdno, nemám koho objať, podeliť sa o myšlienky," povedal nám Števo s hlavou v dlaniach.
"Modlím sa za všetkých mladých v našej rodine. U Janky som však mala pocit, že to potrebuje zo všetkých najmenej, že šťastie je na ňu akosi nalepené. Keďže bývam v Prahe, stretávali sme sa len sporadicky. Naposledy, keď som ju tak pozorovala, ako sa správa k mame a svojim trom súrodencom, uvedomila som si, že je to nádherný človek," priblížila nám svoje pocity z ostatného stretnutia Jankina teta, inak členka rehole Malých sestier Ježišových. Podľa slov triednej učiteľky, dievčina študovala dobre a vynikala najmä v humanitných predmetoch. Mala záujem študovať právo, pričom táto jej túžba nebola nereálna. Navyše, medzi rovesníkmi vynikala kultivovaným vystupovaním a dnes už nezvyčajnou láskavosťou.
"V tlači a potom aj medzi verejnosťou sa objavili informácie o tom, že si siahla na život. Vzhľadom na to, akú radosť mala práve z neho, mi to pripadá ako úplne vylúčené," povedal nám brat Jozef. Sestra Martina ho doplnila: "Viackrát som viackrát počula Janku, ako povedala, že sa cíti šťastnou. Naozaj nemala dôvod niečo také urobiť. Otázka znie, prečo sa to vlastne stalo? Nemala síce pri sebe walkmann, ale vieme, že čiapka jej zakrývala uši. Možnože nepočula prichádzajúci vlak…"
Dohady o tom, čo sa na trati medzi Popradom a Gánovcami vlastne stalo, zrejme zostanú. Všetci, kto Janku poznajú, však svorne tvrdia, že nemohlo ísť o úmysel. "Chápem ju, že potrebovala byť chvíľu sama a v tichu. Mnohí ľudia tomu nerozumejú… V jej smrti je pravdepodobne ukrytý odkaz. Dievčina mala v sebe množstvo lásky a snažila sa ju rozdať všetkým ľuďom okolo seba. Toto nebola smrť pre smrť, ale skôr pre ďalší život," povedala nám Jankina teta, ktorá už v súčasnosti začala svoju deväťmesačnú rehoľnú misiu vo francúzskom mestečku Aix-en-Provence.
"Niekto zlý povedal, že skočila pod vlak, lebo bola tehotná. Ja som išla za súdnym lekárom. Povedal mi, že neter utrpela rozsiahle poranenia a že celé zostalo len srdiečko a maternica a že tehotná nebola. Pre mňa to znamenalo odkaz. To prvé je symbolom lásky a to druhé ďalšieho života," dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
