mala fašistická armáda zastaviť, či možno aj zvrátiť nezadržateľný postup Červenej armády.
Fašistické ortskomando, ktoré od júla 1944 sídlilo v Sečovciach, aj za vynútenej pomoci civilistov z podhoria, uskutočňovalo opevňovacie práce a zamínovanie. Protitankovými zákopmi a zamínovaním bolo zničených takmer tisíc hektárov pôdy. Sečovce boli obkolesené rozsiahlymi mínovými poliami a mohlo sa tam dostať len vytýčenými prístupovými cestami. Mesto bolo ostreľované z dobre umiestnených poddargovských palebných postavení. Preto aj straty, predovšetkým na ľudských životoch boli vysoké. V priebehu siedmich týždňov tu padlo takmer 1 800 vojakov Červenej armády a 150 civilistov. Keď frontová línia postúpila na západ a boli oslobodené Košice, začali sa odmínovacie práce. Pre okresy Košice, Trebišov, Vranov nad Topľou a Prešov bola poverená skupina, ktorú viedol ženista poručík Filip Suchý a dôstojník ženista Dezider Korbely. Míny a výbušniny, strelivo a rôzny vojnový materiál boli roztrúsené nielen po chotároch, ale aj obciach pri ľudských obydliach. Práve to bolo najväčším nebezpečenstvom pre civilné obyvateľstvo a vyžiadalo si veľkú daň.
Odmínovacie práce boli v zime náročné a postupovali pomaly. Z toho dôvodu sa na zamínovaných poliach ani nezačali jarné práce. V katastrálnom území obcí Zemplínska Teplica a Veľké Ozorovce sa nachádzali mínové polia na ploche ôsmich kilometrov štvorcových. Rozsiahle mínové polia sa ťahali okolo obce Kravany, ale aj pri Chotárnom jarku. Ženisti likvidovali míny v chotároch obcí Kuzmice, Nižný Žipov, Čelovce a Čerhov. V Malých Ozorovciach sa mínové polia pokúšali odmínovať aj civilisti. Polia dostali v prvej fáze odmínovania prednosť pred lesnými porastami. V dôsledku vojnových udalostí zostali len v priestoroch dargovského bojiska asi tritisíc hektárov neosiatej pôdy a na vyše tisíc hektároch bola zničená úroda. Likvidácia mín si vyžiadala aj veľa obetí. Okrem niekoľkých desiatok civilistov, ktorí zahynuli, bolo aj veľa ťažko zranených. Vo Veľkých Ozorovciach mína ukončila život príslušníkovi odmínovacej skupiny z Košíc, vojakovi Jánovi Karolyimu.
Odmínovacie práce a obnova premávky cez Dargovský priesmyk si vyžiadala takmer dvesto smrteľných úrazov a niekoľkonásobne viac trvalých poškodení zdravia. Cez míny prichádzala smrť a nešťastie aj oveľa neskôr. Bol to však len zlomok obetí, ktoré muselo ľudstvo zaplatiť ako daň za krutosť druhej svetovej vojny. Žiaľ, ešte aj dnes sa v celom svete vynakladajú veľké peniaze na lokálne a kontinentálne vojny. Na druhej strane prevážna časť ľudskej populácie žije v primitívnych podmienkach a ľudia zomierajú pre nedostatok potravín, liekov a zanedbanej starostlivosti. Keď nie konať, aspoň tichšie by sme mali hovoriť o ľudských právach a demokracii, na ktoré má právo každý obyvateľ zemegule.
Jozef Bumbera, Trebišov
Autor: -aVa-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
