V ateliéri Mága čiernych farieb ostal celé tri dni. Aj vďaka tomu dodnes takmer každý deň maľuje
Slovenský raj / Čingov - Myšlienku, impulz začať maľovať Róbert Ujházy dostal počas svojho prvého pobytu v Indii, no maľovať začal vďaka neobyčajným
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
náhodám až v Nemecku. "Stretol som človeka, ktorého volali Mág čiernych farieb. Pozval ma na návštevu svojho ateliéru. Odišiel som z neho až o tri dni. Množstvo tmavých obrazov, ktoré mal v suteréne na mňa zaúčinkovalo. Na, dá sa povedať protest či boj proti čiernej, som začal maľovať pestrofarebné obrazy." Odvtedy, bolo to pred necelými troma rokmi, namaľuje takmer každý druhý deň nový obraz. Niektoré obrazy má hotové za pár hodín, niektoré dorába aj niekoľko mesiacov a stále sa vyvíjajú.
"V civile" je R. Ujházy čašník. Aj preto pred desiatimi rokmi odišiel do zahraničia za prácou. Skĺbiť však prácu čašníka s maľovaním je vonku podľa neho nemožné. Na začiatku netušil, že si maľovaním môže aj zarábať. Keď už mal byt plný obrazov, rozhodol sa usporiadať výstavu. Záujem o ne ho po prvej vernisáži motivoval pracovať takto ďalej. "Umením sa väčšinou neuživíte. Sú obdobia, kedy je veľa práce a máte sa dobre, no niekedy boli dni, kedy som nemal ani čo jesť," opisuje neľahký chlebík maliara. Možno i preto si dal inzerát, že maľuje ľudské sny. S ľuďmi, ktorých ponuka oslovila, viedol dlhé rozhovory o ich nočných príbehoch, bláznivých aj depresívnych a na ich základe maľoval, dá sa povedať, na objednávku.
Figurálnu tvorbu v jeho dielkach nájdete len zriedka a v malých rozmeroch. Svoje obrazy opisuje ako plné napätia, stiesnenosti a boja napriek tomu, že farebne takmer žiaria. Jednoznačne v nich vidieť vplyv ázijskej kultúry.
Počas svojho života vyhľadával pre svoje výstavy netradičné diela. Raz týždenne usporadúval stretnutia bezmenných autorov, ktorých prezentácie sprevádzali nemenej "známi" hudobníci. Podobnú ambíciu má i v hoteli Čingov napriek tomu, že si uvedomuje stále pretrvávajúcu ignoráciu Slovákov voči umeniu. "Tu sa mi málokedy stane, hoci na vernisáž prišlo veľa ľudí, že ma niekto pristaví, porozprávame sa o obraze, ktorý ho zaujal a vedel by s ho predstaviť vo svojej obývačke. Aj keď sa nedá povedať, že by o ne nebol záujem." Napriek tomu je jeho snom v lete usporiadať vernisáž pod holým nebom. Predstava obrazov rozvešaných po stromoch spolu s kvalitným hudobným podmazom iste priláka i tých najlenivejších "turistov".