Strana demokratickej ľavice je v programovom, morálnom i preferenčnom bankrote. Po trojmesačnej "vláde" Koncoša je rating 3,8%, ktorý ukázal januárový prieskum UVVM, slabší ako kedykoľvek za Migaša. Ten sa musel zdekovať nie kvôli Devín banke, odvolávaniu Dzurindu či pijatike, ale práve kvôli padajúcim percentám. Nik nespochybňuje, že pol roka pred voľbami sa niečo skúsiť musí. (Napríklad ďalší mimoriadny zjazd - od októbra už v SDĽ nebol... Ha-ha.) Meniť ale pár mesiacov pred vypršaním mandátu obsadenie najväčšieho a najťažšieho rezortu je úplne totožný nonsens, ako meniť spôsob privatizácie SPP, čo je druhý sobotňajší výkrik SDĽ. Kým sa nová tvár (Magvaši??) rozhliadne po budove ministerstva a zorientuje v agende, je po záverečnej.
Brigita Schmögnerová nie je zďaleka jediným vinníkom biedy postkomunistickej ľavice. Ba ani vôbec nie hlavným. Na rozdiel od drvivej väčšiny politikov SDĽ sa o nej dá dokonca napísať, že pracuje. Schmögnerová padla za obeť povere, ktorá sa už dlho traduje - že je "pravicová" a tým odháňa SDĽ voličov. Pseudotéma to nie je nová, pod touto zámienkou na ňu poľovali už "migašovci" pred košickým zjazdom (júl 2000). A vtedy aj mala najvyšší čas; ako čerstvá "najlepšia ministerka financií roka" (Euromoney) sa mohla vypratať ešte ako-tak so cťou. Teraz je to už iba blamáž - pre ňu i rodnú stranu.
Schmögnerová sa rozčuľuje čiastočne oprávnene, že "je odvolávaná za realizáciu programového vyhlásenia vlády". A sú vrcholne smiešne Koncošove argumenty o "nerealizovaní politiky SDĽ ministerstvom financií pod jej vedením", resp. "aby pred voľbami nedošlo k ďalším nepopulárnym opatreniam zo strany ministerstva financií". Gros práce rezortu boli politické rozhodnutia celej vládnej zostavy. A ktokoľvek na záskok príde, môže robiť opäť iba politiku koalície, nie SDĽ - pokiaľ teda má koalícia ešte pokračovať. Predstava, že SDĽ získala rezort a preto si na ňom môže robiť, čo chce, sa realizovala iba v jedinom prípade - na ministerstve pôdohospodárstva... A tak aj vyzerá, i so svojím šéfom, ktorému do súkromného agropodniku chodia dotácie...
Ministerka sa cíti ukrivdená, čo sa dá chápať. Ona je z hĺbky duše presvedčená, že robila svoju prácu excelentne (a nikto iný tomu nerozumie). Čo sa ale už chápať nedá, je Schmögnerovej vzdor. Rozhodnutie, že demisiu nepodá, hoci ju strana vyzvala, je vysoko neštandardné. Robí mrcha službu slovenskej politickej kultúre. Kreslo patrí strane, ktorá ho získala po voľbách, na základe mandátov a politických rozhovorov; reakcia, že neodíde a nech ju odvolajú, je úplný unikát. Môže byť sklamaná či pobúrená, dôstojnosť by si však mala zachovať. Aspoň tak, ako v spomínanom júli 2000, keď vyhlásila, že "minister financií MUSÍ MAŤ PODPORU VEDENIA SVOJEJ STRANY" a zotrvanie vo funkcii podmienila vtedy dôverou republikových orgánov... Za koho chce sedieť vo vláde, ak ju RV SDĽ nechce? Keby ju musel Dzurinda navrhnúť prezidentovi k odvolaniu, bola by to horšia fraška ako s Hamžíkom.
Paradoxom je, že SDĽ do kresla ministra financií skutočne nikoho lepšieho, ani odborne porovnateľného, nemá. Pohľadom sprava však bola Schmögnerová katastrofou; najmä svojím marxisticko-dogmatickým videním daňovej politiky. Nebyť jej ortodoxného presvedčenia, SDĽ by nekládla zďaleka taký odpor prudšiemu znižovaniu daní. A tie, vzhľadom na špecifičnosť operácie, by v budúcnosti ktorákoľvek nová garnitúra ťažko dvíhala späť. Neznesiteľné od ministerky, ako predstaviteľa štátu, bolo takisto jej večné kriminalizovanie podnikania, predstava, že všetci, ktorí majú majetok, sú gauneri. Napokon je prejavom spravodlivosti, že práve táto obsesia ju sotila do priepasti, keď horlivosť s vykonávacími vyhláškami na majetkové priznania prešvihla až tak, že spustila lavínu. Omnoho vážnejším prečinom Schmögnerovej z posledného obdobia, o ktorom sa vôbec nehovorí, je svojvoľné prekročenie zákona, keď napriek zamietavému rozhodnutiu Úradu pre štátnu pomoc podpísala štátne ručenie za úvery Slovenským elektrárňam, a to na žiadosť maďarskej banky, ktorá sprivatizovala IRB. V normálnejšom štáte by stačila, tak na pol demisie, už táto "drobnosť".
Obeť dámy, ku ktorej sa vypäla SDĽ, jej s vysokou pravdepodobnosťou nepomôže. Omylom sa totiž ukazuje sám (zimný) kráľ Koncoš. Po troch mesiacoch vo funkcii už mal jednoducho zabrať, ak na to má. Nezabral, preferencie klesajú, pričom Schmögnerová bola ministerkou aj predtým, kým Koncoš je predsedom až teraz. Bude zaujímavé, čo si vymyslí a kto príde na rad, až sa objavia februárové výskumy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
