Christo s tímom Svoboda, Hess a režisérom Bednárikom. Zhovárali sme sa v košickom Štátnom divadle na premiére Modrej ruže. Využila príležitosť navštíviť divadlo, v ktorom ako absolventka Konzervatória začínala - Vanda Konečná.
Vyhovuje ti život v Prahe?
- Zapáčilo sa mi tam, lebo veľa robím. A som adekvátne ocenená. Nebudem sa tváriť, že o peniaze nejde. Navyše je tam veľká konkurencia a to človeka trošku posúva, núti ho neustále dobiehať ten maratón, bojovať zo všetkých síl. Som spokojná. Aj preto, že som si konečne po štyroch rokoch v Prahe dovolila kúpiť vlastný byt. A mám výborného frajera, ktorý mi rozumie a má dokonca slovenský pôvod. Je to zaujímavé, že hoci vyštudoval právo, dokonale ma vie pochopiť aj ako herečku.
Zrejme to všetko neprišlo len tak ľahko. Čo začiatky?
- Spočiatku som bola v šoku. Je tam strašne veľká rivalita. Ja som mäkké srdiečko a tam musí byť človek tvrdý. To som sa dodnes nenaučila. Ale človek si na to musí zvyknúť. Dodnes však nemôžem prijať také tie pražské maniere. Napríklad sebectvo. Každý tam existuje sám pre seba. A priateľstvo? Vydrží maximálne pol roka a potom môžeš byť odrazu najväčším konkurentom a rivalom.
Ako vychádzaš s Leonou Machálkovou, ktorá s tebou alternuje Mercedes?
- Dobre. Ja som divadelník a ona je speváčka. Každá má teda svoje. Ona si koncertuje a nahráva CD a mňa zas skôr baví divadlo umenie. Ide mi o to, aby som si to každý večer na javisku odžila, odplakala a odtúžila. Ona si zas robí kariéru vo svojom fachu.
Takmer polovicu dňa žiješ ako Mercedes. Zažiješ na javisku aj krušné chvíle?
- Stále sa niečo prihodí. Minule som začala horieť. Chápeš? Normálne som vzbĺkla. Pri svadbe máme zapálené okolo seba sviečky a mne za chytil závoj. Pozerám a parí sa mi z kečky oheň ako sviňa. Lebo tie materiály sú strašne horľavé. Mercedes vo vážnom zamilovaní pred oltárom a zrazu ma všetci okolo bijú, aby zahasili oheň. Boli to úžasné scény. Tuším vybehli na javisko aj kulisári a hasiči.
Prichádzajú niekedy aj pochybnosti? Trebárs pocit, že by si to najradšej zabalila a vrátila sa domov?
- Naposledy v decembri. Mala som strašne veľa predstavení. Bola som úplne vyspievaná a hovorila som si: Bože, som hotová. Spievanie je najmä o psychike. Kde sval končí, nasleduje druhý dych a ten je už o psychike. Človek musí vedieť, že má cieľ, že ho niečo tlačí a chce niečo ukázať. A keď to preženie, príde zlom. A potom žiješ na kalciovkách.
Chystáš aj iný projekt?
- Ešte dávnejšie som dostala od Janka Ďurovčíka ponuku do Hriešneho tanca. Povedali mi dokonca, že majú pre mňa milión korún na reklamu a že zo mňa urobia hviezdu. Núkali mi taký honorár, že sa mi zakrútila hlava. Dali mi na rozmyslenie - buď Hriešny tanec, alebo Monte Christo. Ani futbalista nemôže kopať za dva tímy. Dala som prednosť Monte Christovi. Nazdávam sa, že toto je najšpičkovejšia produkcia, akú v Prahe uvádzajú - robil na nej hviezdny tím: Bednárik, Svoboda, Hess, Borovec. Nakoniec som bola rada, že som volila takto. O dva mesiace na to krachol Hriešny tanec. Nič sa nerobí.
Pre muzikál ťa objavil vlastne Bednárik, keď ti dal príležitosť účinkovať v Košiciach vo Sweeet Charity..
- Je to pravda. Dovtedy som krúžila okolo divadla a prehovárala som ich: Som mladá, krásna, talentovaná, pustíte ma niečo si zahrať? A potom som dostala úlohu zberačky kláskov v Dobrodružstve pri obžinkoch. Až Bednárik si presadil: Túto chcem. A potom som dostala aj Olivera. Som mu vďačná za to, že ma vytiahol. Ale na Olivera som musela robiť konkurz ako ostatné herečky. Aj keď ma poznal po Sweet Charity do poslednej bodky, keďže sme boli 14 hodín na javisku a on ma nepustil ani vycikať. Potom som mu ďakovala, lebo mi aspoň nikto nemohol vyčítať, že ma protežuje…
Keď si prišla k nemu na konkurz do Monte Christa, tušila si, že dostaneš hlavnú postavu?
- Béďo, keď ma uvidel, kričal na mňa: Nepoznám ťa. Daj si dole ten kabát a spievaj! Spievaj, nehovor mi o čom, nepoznám ťa. Bol to nápor na psychiku. Potom prišiel a objal ma: Som taký šťastný, tak veľmi ťa ľúbim, ty moje srdce divadelné. On vie byť strašne krutý, ale na druhej strane citlivý.
Prišli aj iné ponuky?
- Do muzikálu Kleopatra. Mala by som byť štvrtá po Monike Absolonovej, Báre Basikovej a Ilone Csákovej. Ale ja už nechcem byť štvrtá v poradí. Povedala som si: Neprišla som do Prahy robiť béčkové úlohy. To som radšej mohla ostať doma na zadku. A mohla som hrať v úžasnom kamennom divadle. Byť pri mamičke a napchávať sa buchtičkami. A bolo by mi fajn, mala som tu úžasných kamarátov, perfektných ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
