reprezentácii diváci stále pripravia priaznivé prostredie. Inak tomu nebolo ani v sobotňajšom druhom stretnutí v 4. skupine I. fázy kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá sveta v Portugalsku. Po prehranom prvom zápase mali slovenskí hádzanári nôž na krku, lebo prípradná prehra s Rumunskom by ich snaženie prebojovať sa do júnovej II. fázy bolo len snom. Uvedomovali si to nielen hráči, ale aj diváci, ktorí s podporou hlásateľa hnali zverencov trénerskej dvojice Štefan Katušák - Vincent Lafko do útoku. V ňom sa ich zverenci len pomalšie rozohrávali, no od začiatku bolo jasné, kto bude pánom na palubovke. Skóre na oboch stranách narastalo pomaly, ale keď na ukazovateli skóre už v 12. min. svietilo 5:1 pre domáci tím, zdalo, že víťazstvo slovenským farbám neunikne. V obrane sme súperovi veľa priestoru nedali, ale nedokázali sme ubrániť ľavorukého Luca, hrajúceho na pravej spojke, ktorý strelil deväť gólov. "Stáva sa, že niektorý hráč chytí fazónu a všetko mu padne. Z nášho pohľadu sme duel zvládli, hoci sme neubránili Lucu, ale nepoškodilo nám to, lebo sme vyhrali o sedem gólov a dosiahli dobrý výsledok," povedal po stretnutí kormidelník Štefan Katušák.
Kým v prvom stretnutí sa strelecky nedarilo spojkám, v odvete to už bola iná káva. V streľbe vynikali Daniel a Martin Valovci, ako aj Servátka na krídle či pivot Hlavtúr. V obrane i útoku hral dobre Kolesár a svoj výkon korunoval aj gólmi. Diváci nešetrili potleskom pri dobrých obranných či útočných akciách našich. "Poďakovanie patrí celému družstvu za výkon, pretože po zápase v Rumunsku, kde sme prehrali rovnakým rozdielom akým sme doma vyhrali, dokázalo zmobilizovať sily. Po veľkej kritike v médiách hráči ukázali, že vedia hádzanú hrať. Ukázali silu kolektívu, čo potešilo. Strelecky sa nedarilo Valentovi, ale zabrali iní hráči, čo je plus do prípravy na nadchádzajúce dva zápasy s Nórskom. Treba vyzdvihnúť aj silu rumunského družstva, ktoré nie je až tak slabé, ako sa pred prvým stretnutím zdalo. Osobne som videl duel s Nórskom a vedel som, čoho sú naši súperi schopní. Dokázali to aj v odvete, keď sa dlho držali a len nesmierna bojovnosť a nasadenie nášho družstva v záverečných fázach hry ich položili na lopatky," zhodnotil stretnutie Š. Katušák.
Kuriozitou tohto stretnutia bola skutočnosť, že v 41. minúte vypadla svetelná časomiera, a tak sa čas musel merať ručne. Hoci si to technika neskôr na chvíľu rozmyslela, keď ukazovala skóre i čas, zakrátko si opäť postavila hlavu. Diváci ani novinári tak nemohli sledovať, ako plynú posledné minúty, a najmä sekundy, tohto stretnutia, ktoré po prehre v Rumunsku vylúdilo na tvárach slovenských hráčov i trénerov úsmev a optimizmus pred nastávajúcimi dvoma duelmi s Nórskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
