sa však medzi návštevníkmi nájde taký, čo to s pitím preženie a potom vyvoláva konflikty. K jednému došlo v marci lanského roka v Družstevnej pri Hornáde v pohostinstve Toma.
O tom, čo sa tam stalo, hovorí Štefan Č.: "Neurazil som ho, ani som mu nič neurobil. Nemal žiadny dôvod ma napadnúť. Mal vypité, začal na mňa vykrikovať, že som ho v minulosti udal na polícii. Udrel ma rukou po tvári raz a potom ešte asi trikrát. Vôbec som sa nebránil, ale aj tak ma chytil za bundu, hodil o stenu, kopol do rozkroku… Krčmárka mu povedala, aby nerobil problémy. Vtedy zobral z prepraviek, ktoré boli poukladané pri pulte, prázdnu pivovú fľašu a vyvliekol ma von. Tam ma udrel tou fľašou po hlave a žiadal, aby som mu dal všetky peniaze, čo mám pri sebe a chcel aj moje náramkové hodinky. Z hlavy mi tiekla krv a on sa mi vyhrážal, že ak ho neposlúchnem, tak ma dobije. Bál som sa ho, a tak som mu dal 350 korún a aj hodinky." Z výpovede Štefana Č. okrem iného vyplynulo, že sa snažil zachrániť útekom, čo sa mu aj podarilo, ale útočník ho ešte nejaký čas prenasledoval. Akoby mu nestačilo, že mu spôsobil rezné rany na hlave, odreniny a tržnú ranu na pere.
Násilníkom, ktorý sa nevedel vpratať do kože, bol 45-ročný Viliam H. Ešte v ten istý deň napadol pred pohostinstvom U Knapa ďalšieho "udavača", ktorému dal príučku. "Zaútočil na mňa bez príčiny. Skôr, ako som si uvedomil, čo sa deje, chytil ma rukami za krk a začal ma škrtiť a potom ma hodil na zem. Spadol som na asfaltovú cestu, pričom som si poranil hlavu. Krvácal som a kvôli tržnozmliaždenej rane na hlave som musel ísť na chirurgické ošetrenie. O niekoľko hodín sme sa stretli opäť. Sedel som spolu s manželkou v pohostinstve U Košu a tam ma opäť napadol. Kričal, že som ho udal… Kopol ma medzi nohy, bil po tvári a udieral do hrudníka. Našťastie sa nám spolu s manželkou podarilo ujsť," opísal kritickú udalosť Milan P.
Hlavný protagonista uvedených incidentov sa pred senátom Okresného súdu Košice okolie zodpovedal z trestných činov lúpeže a výtržníctva. V prípravnom konaní mlčal ako ryba, vypovedať sa rozhodol až na pojednávaní. K dvojnásobnému napadnutiu Milana P., ktoré proukrátor kvalifikoval ako výtržníctvo, sa v podstate priznal bez toho, aby na svoju obranu uviedol čo i len jediný dôkaz. V prípade Štefana Č. to bolo inak. Poprel, že išlo o lúpež a snažil sa presvedčiť senát, že mu dal len príučku. "To, že som ho zbil, je pravda. V krčme som ho udrel asi štyrikrát päsťou do tváre a potom ešte vonku, kde som ho udrel aj do brucha. Hnevalo ma, že ma udal na polícii. Vyčítal som mu to… Neudrel som ho však pivovou fľašou po hlave, ani som ho nenútil k tomu, aby mi dal hodinky a peniaze. Ak sa zranil na hlave, tak sa to mohlo stať vtedy, keď som ho tlačil k múru krčmy a on si pritom udrel hlavu o železnú bránku, na ktorej sú kovové výbežky," argumentoval obžalovaný. Na otázku predsedníčky senátu, ako je možné, že sa u neho našli hodinky Štefana Č., povedal: "Hodinky mi dal dobrovoľne, ako zálohu na pôžičku. Ja som mu niekoľko hodín pred tou bitkou, požičal 500 korún."
Zo záverov, ku ktorým dospeli pracovníci Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, je však zrejmé, že krvná stopa zaistená na hodinkách, o ktorých je reč, je sérologicky zhodná s krvou Štefana Č. Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie obžalovaného, že mu dal poškodený hodinky dobrovoľne a to ešte pred bitkou. Z výpovede znalca z odvetvia chirurgie tiež vyplynulo, že zranenia na hlave Štefana Č. nemohli vzniknúť nárazom na kovovú časť dverí, ako uviedol obžalovaný. Keby tomu tak naozaj bolo, vznikli by tržné a tržnozmliaždené rany, v žiadnom prípade nie rezné, aké mal na hlave poškodený.
Pred súd predstúpili aj svedkovia, ktorí doplnili mozaiku jednotlivých skutkov o to, čo videli a počuli v súvislosti s incidentmi, pod ktoré sa podpísal obžalovaný. Ich výpovede korešpondovali s výpoveďami poškodených.
Navyše, ako sa ukázalo, Viliam H. nie je žiadne neviniatko, ale naopak, obzvlášť nebezpečný recidivista. Na svojom konte má desať odsúdení, vďaka ktorým strávil podstatnú časť života za mrežami. Slobodu si, zdá sa, veľmi neváži, o čom svedčia aj uvedené skutky, za ktoré sa zodpovedal pred súdom. Lúpeže so zbraňou (bola ňou pivová fľaša) a výtržníctva sa dopustil napriek tomu, že sa len nedávno vrátil domov z basy. V apríli 1993 mu totiž Krajský súd v Bratislave naparil 9 rokov a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Išlo o súhrnný trest, ktorý pozostával z uznania viny z trestného činu vzbury väzňov, a z ozbrojenej lúpeže, za ktorú vyfasoval zhruba 12 mesiacov predtým, 6 rokov. Tento trest si nestihol odpykať, a tak keď prišlo ku konečnému účtovaniu, súd ho poslal za mreže na deväť rokov. Na slobodu bol podmienečne prepustený 20. januára 2000, pričom mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Skôr, ako uplynula, Viliam sa dostal do potýčky so zákonom znova. V priebehu jedného dňa zmlátil päsťami dvoch "udavačov", na hlave jedného z nich rozbil pivovú fľašu a olúpil ho...
Na základe uvedených skutočností a zhodnotení vykonaného dokazovania senát Okresného súdu Košice okolie uznal Viliama H. vinným z ozbrojenej lúpeže a výtržníctva. Pri určení druhu a výmery trestu prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a tiež na možnosti jeho nápravy. V prvom prípade dospel k záveru, že stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného je vysoký, pretože ohrozil významné objekty chránené zákonom, a to slobodu vôle, nedotknuteľnosť majetku a pravidlá občianskeho spolužitia. Vzhľadom na sťažené vyhliadky na nápravu obžalovaného, na to, že sa uvedených skutkov dopustil v priebehu skúšobnej doby, mu ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi vymeral 11 rokov. Pre výkon úhrnného trestu ho zaradil do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal, ale neuspel. Krajský súd v Košiciach zamietol jeho odvolanie s tým, že je neodôvodnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
